Využitie európskych prostriedkov na dostavbu diaľnice s tunelom Višňové nie je ohrozené, ubezpečuje minister dopravy
Využitie európskych prostriedkov na dostavbu úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové v súvislosti s problémami na tejto stavbe nie je ohrozené. Ako informoval minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina), zazmluvnený nenávratný finančný príspevok na túto stavbu je nižší ako celková zmluvná cena stavebných prác a bude vyčerpaný do konca roka 2023. Slovensko by tak nemalo prísť o peniaze Európskej únie na financovanie tejto stavby ani v prípade, že nebude dokončená do konca roka 2023.
„Eurofondy, ktoré sú alokované na túto stavbu, sú nižšie, ako je zmluvná cena za dielo. Určite vyčerpáme to, čo je z eurofondov do konca roka 2023 alokované,“ povedal Doležal vo štvrtok na sociálnej sieti. „Už pri podpise zmluvy sme vedeli, že nenávratný finančný príspevok nepokrýva celú cenu dostavby tunela Višňové. Vieme, že budeme musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu,“ uviedol minister s tým, že okrem štátneho rozpočtu sa ponúka aj nové programové obdobie eurofondov. Podľa toho, ako dopadne arbitráž na riešenie sporu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a bývalým zhotoviteľom diaľnice s tunelom Višňové, budú riešiť dofinancovanie stavby.
Diaľničiari a nový zhotoviteľ dostavby diaľničného úseku na čele so spoločnosťou Skanska SK začiatkom tohto týždňa informovali, že plánovaná lehota výstavby diaľnice do konca roka 2023 sa predĺži o niekoľko mesiacov a zvýši sa aj vysúťažená zmluvná cena. Dôvodom sa nedostatky na primárnom a sekundárnom ostení tunela Višňové, ako aj v drenážnom systéme na odvodnenie horninovej vody.
Minister uviedol, že istý rozsah problémov na stavbe bol známy pre všetkých súťažiacich a vedelo sa, že jedným z prvých krokov bude detailná diagnostika tunelového ostenia. „Toto sú typy problémov, ktoré Skanska cez diagnostiku zistila, že v niektorých miestach nie je potrebná hrúbka sekundárneho ostenia. Upozornila, že to môže mať vplyv na predĺženie zazmluvnenej lehoty výstavby,“ podotkol Doležal. O predĺžení lehoty sa podľa neho bude dať diskutovať až potom, ako statik povie, či ostenie tunela treba prepracovať, opraviť alebo dodatočne vystužiť. Keď bude známy rozsah opravných prác, bude sa dať povedať, o koľko sa lehota výstavby predĺži, od čoho závisí aj nárast objemu financovania.
„Vedeli sme, že na primárnom aj sekundárnom ostení sú problémy. Nepoznali sme ich presný rozsah, ale ak by sme mali detailne analyzovať tunel a až potom spustiť súťaž, tak možno sa dnes bavíme len o tom, že vyhlasujeme súťaž,“ poznamenal Doležal. Kľúčové bolo podľa neho zmapovať tunel najlepšie, ako sa dá, ale aby mohla byť vyhlásená aj súťaž. „Každý si bol vedomý, že tam môže objaviť nejaké prekvapenia. Čas bol pre nás kľúčový práve na termín koniec roka 2023, aby sme stihli dočerpať to, čo z eurofondov máme na tunel alokované,“ povedal minister s tým, že pre vybraného zhotoviteľa to nebolo prekvapenie. Nechcel verejne špekulovať o tom, kto je za problémy s tunelom zodpovedný, lebo podľa jeho informácií Národná kriminálna agentúra to veľmi intenzívne vyšetruje, pričom ministerstvo bude súčinné pri poskytovaní informácií orgánom činným v trestnom konaní.
Zdroj: (SITA, be;it)
Odporúčané články
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
Vianočné trhy na Hlavnej ulici sú opäť tu a s nimi aj vôňa škorice, vína a pečených dobrôt. Kým atmosféra láka ľudí do ulíc, mnohých zaujíma predovšetkým to, ako sa tento rok zmenili ceny. Pozreli sme sa preto priamo do stánkov a pripravili aktuálny prehľad toho, v akých cenách sa pohybujú najobľúbenejšie vianočné pochúťky a nápoje.
Krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v stredu prisľúbili nákup amerických zbraní pre Ukrajinu v hodnote stoviek miliónov dolárov. Ruského prezidenta Vladimíra Putina zároveň vyzvali, aby prestal so „siláckymi rečami“ a začal vážne mierové rokovania.