Zavedú rómske hliadky?
BRATISLAVA – Receptom na Kotlebove hliadky vo vlakoch môžu byť podľa lídra OĽaNO-NOVA Igora Matoviča rómske hliadky. Matovič toto riešenie ponúka ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, ktorý ich môže povoliť.
Ako vysvetlil Matovič, štát má vďaka eurofondom 380 miliónov eur na riešenie rómskej problematiky, ktoré by mohol na tento projekt využiť. Zároveň upozornil, že v roku 2015 fungovali vďaka eurofondom v obciach rómske hliadky, ktoré sa osvedčili nielen podľa verejnosti, ale aj polície.
Bezpečnejšie sa vďaka nim cítili v obciach nielen ľudia žijúci v blízkosti osád, ale aj samotní Rómovia. Dodal, že rómske hliadky boli platené z eurofondov, obce doplácali päť percent.
Matovič: Zákon je impotentný
Od nového roka platí novela zákona o dráhach, podľa ktorej „dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy a na železničných staniciach a ich majetku vykonáva Policajný zbor SR alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom“.
Tento zákon je podľa Matoviča impotentný, nič nerieši a je potemkinovskou dedinou. „Stačí, že kotlebovci vo vlakoch nebudú hovoriť, že hliadkujú, a tak napĺňajú literu zákona,“ vysvetlil s tým, že ak dôjde vo vlaku k porušeniu zákona, hocikto môže zasiahnuť.
Žitňanská: Kotlebovci sa len vozia
Matovič si myslí, že keď budú vo vlakoch nasadené rómske hliadky, Kotlebove hliadky s hanbou odídu. Šéf OĽaNO-NOVA informoval, že v roku 2015 bolo do projektu rómskych hliadok zapojených 325 ľudí v takmer stovke obcí. Títo ľudia sú už podľa Matoviča skúsení, možno ich preto nasadiť do vlakov. Kotlebovci informovali na Facebooku, že napriek novele zákona vo vlakoch naďalej hliadkujú.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská minulý týždeň reagovala, že „chlapci od Kotlebu dnes hrajú mediálnu hru a tvária sa, že vo vlakoch hliadkujú. Treba však povedať, že oni nehliadkujú, lebo nemôžu, len sa vozia vo vlakoch“. Ako dodala, ak porušia zákon, na ťahu je polícia. Ministerstvo spravodlivosti podľa nej vytvorilo právny rámec, uplatňovať ho musia tí, ktorí sú za to zodpovední.
Novelou o dráhach ministerstvo spravodlivosti vytvorilo nevyhnutný legislatívny rámec, podľa ktorého chrániť ľudí cestujúcich vlakmi, ich majetok, život a zdravie, môže len polícia alebo subjekt, ktorý má poverenie od železníc. Uvádza sa to v stanovisku ministerky Žitňanskej, ktoré agentúre SITA poskytol jej hovorca Peter Bubla. „Je na železniciach a polícii, akým spôsobom tento rámec zabezpečia. A aj keď si odmyslíme právny rámec, tak nápad dať kotlebovským hliadkam, ktorých jediným cieľom je politická publicita, ako protiváhu rómske hliadky, je scestný. Najmä preto, že je postavený na priamej konfrontácii. Bezpečnosť vo vlakoch je vecou železničnej polície,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré reaguje na návrh Matoviča.
(SITA)
Foto: sita
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.
