„Fotografia môže plynúť a báseň jednoducho byť“

Repríza unikátnej výstavy z tvorby významného slovenského fotografa a intermediálneho autora Tomáša Agata Błońskeho sa zameriava na dielo posledných dvoch dekád.

Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach je prvou väčšou prehliadkou Błońskeho tvorby za pos- ledných 20 rokov v jeho rodnom meste

.

„Niekedy môžeme vidieť ľudí neľudsky zverských a zvieratá s ľudskou láskou,“ vysvetľuje autor cyklus Je láska umenie?. Na obrázku vpravo portréty sliepok z cyklu My sme

.

Od analógu po intermédiá

Výstava v autorskej koncepcii Lucie Benickej prezentuje rozsah diel od analógu po aplikácie v mobile a na internete s dôrazom na intermediálne interpretácie. Ďalší rozmer prehliadke tvorby všestranného výtvarníka dáva interakcia s návštevníkom (pri digitálnych médiách), a to v jedenástich vybraných cykloch: Agat, Camera Obscura, CD-Tom, Entries, Ja som!, Hľadanie či klamanie, Je láska umenie?, lampyris_insanus, My sme…, Veci Ameriky, Voda Duch Vzduch.

Autor je „Košičan“, ktorý roky pôsobil ako pedagóg fotografie na Škole úžitkového výtvarníctva (2007 – 2010) a bol zakladateľom Ateliéru fotografie na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2010). V roku 2004 bol finalistom prestížnej Ceny Oskára Čepana (cyklus Voda Duch Vzduch – záznam akcií s rôznymi objektmi). Od r. 2010 je vedúcim Ateliéru fotografie II. na Fakulte grafiky Akadémie výtvarných umení (ASP) v poľskom Krakove.  

Vizuálna poézia

Gro Błońskeho tvorby spočíva v osobnej reflexii videnia sveta – mnohé z jeho cyklov sú interpretované ako vizuálna poézia: „Možno sa dá povedať, že báseň plynie a fotografia jednoducho je. Ale to len tak z jednej strany, pretože aj fotografia môže plynúť a báseň jednoducho byť. Možno preto z niektorých mojich prác cítiť postupy, ktoré sú príznačné pre poéziu…“ (T. A. Błoński, 2009).  

Meno podľa fotoaparátu

Autorovu tvorbu uvádza kurátorka výstavy a riaditeľka Galérie umelcov Spiša Lucia Benická: „Na konci 90. rokov 20. storočia zväčšoval Błoński diela v poctivej fotografickej chémii – mnohé z nich sa vo veľkom formáte stali unikátnym a jediným originálom (napr. v cykloch Camera Obscura, My sme…).“

Od roku 1996 realizoval sovietskym fotoaparátom AGAT fotopríbehy v sekvenciách. Názov fotoaparátu sa premietol do pomenovania tvorivej skupiny výt- varníkov počas štúdia na VŠVU a neskôr si ho privlastnil v mene. Záujem o aplikáciu fotografie do takmer kinematografických sekvencií sa pretavil do niekoľkých interaktívnych sérií, napr. CDTOM a Entries.

„Vo svojej poslednej tvorbe využíva nové médiá, ako aj experimentuje s konzumnou formou zobrazenia. Napríklad cyklus v procese lampyris_insanus (fotografie mobilom, od roku 2015) je kombináciou obrazu a poézie, dostupným aj na autorovej instagramovej adrese,“ dodáva L. Benická.

Cyklus Ja som!       

(VG)
Foto: Veronika Janušková