ÚPN: Expres slobody na rakúsko-slovenskej hranici zažil nečakanú drámu
Bratislava 9. septembra (TASR) – Vo večerných hodinách 7. septembra 2014 zažili pasažieri medzinárodného Expresu slobody idúcom po trase z Gdansku, cez Bratislavu, Budapešť, Temešvár, Prahu a Berlín na slovensko-rakúskom hraničnom priechode Berg nečakanú drámu v podobe zákroku komunistickej Pohraničnej stráže a Colnej správy, ktorá na prechode kontrolovala, prehliadala a zaisťovala ľudí, ktorí sa snažili prekročiť našu štátnu hranicu. Nešlo však o skutočnosť, ale len o ukážku toho, čo sa na hraniciach vtedajšieho socialistického a kapitalistického bloku počas existencie Železnej opony odohrávalo veľmi často. Vernú inscenáciu prechodu Železnej opony na hraničnom priechode Berg pri Bratislave pripravila rekonštrukčná skupina Klubu histórie polície, armády a silových zložiek. Tak privítali na Slovensku účastníkov medzinárodnej kampane organizovanej Európskou sieťou Pamäť a Solidarita (European Network Remembrance and Solidarity), v rámci ktorej 20 mladých historikov, novinárov a umelcov cestuje po stopách prelomového roku 1989 po viacerých európskych krajinách. Cestujúci Expresu slobody sa na druhý deň 8. septembra 2014 ocitli v Bratislave na Námestí SNP na miestach, kde sa rúcal komunizmus v bývalom Československu. V Poľskom inštitúte ich privítal predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák s príhovorom, v ktorom im poprial úspešnú realizáciu kampane a bohaté reflexie aj zo Slovenska, ktoré použijú vo svojich prácach. Popri prezentácii dobových fotografií dokumentujúcich tému Nežnej revolúcie na Slovensku od ich autora Jána Lorincza, sa mladí historici stretli aj s jedným z tribúnov Nežnej revolúcie Jánom Budajom, ktorý im priblížil udalosti roka 1989. V podvečerných hodinách absolvovali cestujúci z Expresu slobody pôvodom z Nemecka, Českej republiky, Poľska, Slovenska, Rumunska, Ukrajiny, Kostariky, Maďarska, Moldavska a Veľkej Británie workshop s umelcom Michalom Murínom a stretnutie s poprednými slovenskými výtvarníkmi Rudolfom Sikorom, Jozefom Jankovičom a Miroslavom Cipárom v bratislavskej Umelke, kde v roku 1989 spomenutí umelci pomáhali zakladať hnutie Verejnosť proti násiliu. Vypočuli si ich svedectvá a hodnotenia obdobia neslobody, ale aj udalostí súvisiacich s Nežnou revolúciou a zmenami, ktoré sa u nás udiali po páde komunizmu. Z nich zvlášť rezonovala myšlienka Rudolfa Sikoru: Bol som slobodný napriek neslobode” Cestujúci Expresu slobody opustili Slovensko a odcestovali do Prahy s množstvom dojmov, informácií a pohľadov, ktoré im umožnia porovnať rozdielnosť ciest stredoeurópskych národov k slobode a demokracii aj podľa našej skúsenosti.
Informáciu TASR poskytol kancelár a hovorca ÚPN Tibor Ujlacký.
UPOZORNENIE: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
ala
Odporúčané články
Metropola východu sa pripravuje na nepriaznivé počasie, zabezpečila zimnú údržbu a preventívny posyp komunikácií. Ako mesto Košice informovalo, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal pre oblasť varovanie I. stupňa pred snežením, poľadovicou, silným vetrom a tvorbou snehových závejov.
Aj v Košiciach si pripomenú výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. Na sociálnej sieti o tom informuje iniciatíva Košice Spoločne. Pietne zhromaždenie sa uskutoční v sobotu 21. februára o 18:00 pri Immaculate (morový stĺp) na Hlavnej 68.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.