Výstavba nájomných bytov v Poľove skončila patom

Rozlúsknutie kauzy nájomných bytov, ktorá už roky rozdeľuje Poľovčanov, bolo jednou z priorít, ktorú si pri nástupe do funkcie stanovil nový starosta Ladislav Brada. Poľov bol jedinou mestskou časťou Košíc, ktorá sa za starostovania jeho predchodkyne Márie Birošovej pustila do projektu výstavby bytov. Na základe právnej analýzy zmlúv, ktoré uzavrela s firmou Doming a ktoré súčasný starosta nechal preveriť, je dnes jasné, že zatiaľ sa nič stavať nebude.

Podľa informácií L. Bradu právnici po preštudovaní všetkých materiálov dospeli k názoru, že zmluva s firmou Doming nikdy nenadobudla účinnosť. Nebola totiž splnená zákonná požiadavka na povinné zverejnenie všetkých príslušných príloh základnej zmluvy. Túto povinnosť stanovuje Občiansky zákonník. Ak ju jedna alebo druhá strana do troch mesiacov od uzavretia nesplní, zákon hovorí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa starostu nikdy nebola zverejnená príloha, ktorá špecifikovala finančné náklady na jednotlivé objekty stavby: „V ostatných zverejnených dokumentoch si ľudia mohli prečítať, že 70 percent sumy uhradí ŠFRB a 30 percent ministerstvo dopravy. Samozrejme, to vyvolávalo dojem, že nás to nič nebude stáť. Až sporná a nikdy nezverejnená príloha špecifikovala a priznávala, že našu mestskú časť to bude stať okolo 170-tisíc eur, čo je náš ročný rozpočet,“ zdôraznil starosta Brada.

Po konzultáciách s právnikmi má vo veci jasno. Koncom marca oznámil firme Doming, že vzhľadom na zistené okolnosti MČ Poľov neuznáva jej uplatňované nároky. Nielen na náhradu škody, ale ani za činnosti a práce, ktoré vynaložila. „Jednoznačným dôvodom je, že nezverejnením predmetnej prílohy nedošlo k vzniku právneho vzťahu a prvotná kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť,“ spresnil.

Keďže firma Doming si myslí opak, je pravdepodobné, že spor skončí na súde. Až ten s konečnou platnosťou rozhodne o platnosti či neplatnosti zmlúv s MČ Poľov.

Dovtedy starosta nechce podnikať žiadne ďalšie kroky. Ani smerom k Štátnemu fondu rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý mal Poľovu poskytnúť nenávratnú dotáciu. „Je veľmi ťažké podať žiadosť, ak máte informáciu, že zmluvy sú neplatné. Nemôžem sa zaviazať k niečomu, čo nemám právne v poriadku podchytené. Na druhej strane nemôžem ísť do zmluvného vzťahu, keď nemám zabezpečené finančné krytie. Nechcem neuváženým konaním dostať našu MČ do nútenej správy,“ vysvetlil patovú situáciu.

Napriek tomu myšlienku výstavby nájomných bytov nezavrhuje. „Kým však nebudeme mať vyriešenú otázku platnosti či neplatnosti zmluvy, ísť do ďalšieho projektu by som považoval za hazard,“ dodal starosta Brada.

HISTÓRIA PLÁNU VÝSTAVBY NÁJOMNÝCH BYTOV V POĽOVE

Plán postaviť nájomné byty v Poľove presadzovala časť miestnych občanov na čele s bývalou starostkou už pred rokmi. Mala to byť investícia, ktorá umožní rozvoj mestskej časti a mladým Poľovčanom návrat do rodnej obce. Poľovské miestne zastupiteľstvo sa na výstavbe nájomných bytov uznieslo v roku 2008. V roku 2011 vznikla urbanistická štúdia dvoch obytných štvorposchodových domov s 32 bytovými jednotkami. V decembri 2014 bolo vybudované a skolaudované predĺženie vetvy plynovodu, financované z účelovo viazaných prostriedkov v rozpočte mesta.

Od začiatku však nadšenie schladzovali obavy a nesúhlas majiteľov susedných pozemkov, cez ktoré mala viesť trasa vysokého napätia a inžinierske siete.

Pochybnosti a otázniky vyvolávala najmä únosnosť financovania zo strany obce a tiež platby budúcich nájomníkov. Hoci nájomné sa malo pohybovať od 95 do 150 eur, so súvisiacimi výdavkami by celková suma pri trojizbových bytoch mohla prekročiť aj 300 eur.

Celkové náklady na výstavbu malého satelitného sídliska v Poľove boli vyčíslené na sumu okolo dvoch miliónov eur. Ak by obec získala všetky dostupné dotácie, nájomné byty by boli financované väčšinou z prostriedkov mimo jej rozpočtu. Sedemdesiat percent celkových nákladov na stavbu by pokryla dotácia zo ŠFRB, kde je doba splácania úveru s jednopercentným úrokom 30 rokov a  30 percent by tvorila nenávratná dotácia z ministerstva.

Veľkú časť investícií do inžinierskych sietí by uhradili distribučné spoločnosti. Napriek tomu novozvolená miestna samospráva vidí najväčší problém práve v zabezpečení technickej vybavenosti stavby. Podľa starostu by na to potrebovali z vlastných prostriedkov sumu vo výške celoročného rozpočtu.

EXSTAROSTKA NEZVEREJNENIE ZMLÚV POTVRDILA

Bývalá starostka Mária Birošová pre košice:dnes pripustila, že prílohu na webstránke MČ nezverejnila v zákonnej lehote. „Dievčatá na to pozabudli. Ale akonáhle sa na to začalo dotazovať, tak prílohy boli zverejnené a sprístupnené verejnosti. Ale to nič nemení, veď tá príloha robí zmluvu ešte výhodnejšou pre mestskú časť,“ tvrdí exstarostka.

Prvotná zmluva o budúcej výstavbe nájomných bytov bola zverejnená 14. januára 2014. V ten deň bola podpísaná aj príloha, ktorou sa špecifikovali a doplnili články zmluvy. Podľa informácií starostu Bradu táto nebola nikdy zverejnená, ani po zákonnej lehote, na rozdiel od iných dodatočne vystavených príloh.

„Ja teraz neviem dokázať, čo bolo zverejnené a čo nie, pretože po voľbách sa stránka MČ nanovo prerábala, a to už neviem, čo tam zostalo pôvodné, čo bolo pridané a čo zobraté,“ argumentovala M. Birošová. Podľa nej mali inžinierske siete k nájomným bytom na základe dohôd vybudovať správcovia sietí, čo by náklady MČ znížilo: „To by bolo pre MČ výhodou, nemuseli by sme siete budovať z vlastných. O to by boli nájomné byty lacnejšie a zároveň by pozemky súkromných osôb v tejto lokalite stúpli na cene a vzrástla aj možnosť budovať tam rodinné domy.“ 

Foto: Ivan Fleischer