Hniezdenie končí, vtáky odlietajú
Potomstvo niektorých vtáčích druhov sa ešte len učí lietať, iné sa už krátko po osamostatnení vydávajú na dlhú, náročnú cestu za teplom.
Ak vás zaujíma, čo sa teraz deje v prírode, vyberte sa aj vy na výnimočné pozorovania…
Letia dlhšie ako na jar
„Najznámejšie migračné trasy na Slovensku sú údolia väčších riek, Východoslovenská nížina, niektoré horské sedlá a priesmyky. Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníky, lastovičky, bociany, ale aj dravce, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná – vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi. Táto cesta je najviac riskantná pre mladé, tohtoročné vtáky,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Závislé aj na ľuďoch
Na tiahnuce vtáctvo striehne veľa nástrah. Ide o prirodzené faktory (nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby), bariéry v podobe drôtov a turbín, ale tiež barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu v niektorých krajinách. Na cestu sa vtáky pripravujú – mení sa im operenie a tvoria si tukové zásoby. „Do veľkej miery vplývajú na úspešnosť migrácie ľudia. Je dôležité, aby sa polia hneď po žatve nezaorali a aby tak aspoň v septembri a októbri poskytli tieto plochy vtákom dostatok potravy. Obľúbená je slnečnica či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina,“ upozorňuje R. Slobodník a dodáva, že veľa druhov sa presúva do zimovísk v skupinách. Na oblohe či na poliach môžu ľudia vidieť kŕdle bocianov, škorcov, lastovičiek, belorítok aj včelárikov, popri väčších vodných tokoch už migrujú rybáre či čoríky.
– Úplne prvý od nás už začiatkom júla odletel muchárik bielokrký, hneď za ním trsteniariky, bociany biele, a sídliská opustili dážďovníky.
– Vtáky zo Slovenska využívajú štyri základné migračné trasy (juhovýchodnú cez Balkán, južnú cez Apeninský polostrov, juhozápadnú cez Pyrenejský polostrov a potom dva druhy, muchárik malý a červenák karmínový, migrujú do Indie
– Rekordérom v dĺžke letu je brehár hrdzavý, ktorý prekonáva 11 000 km za 8 dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland. Močiarnica mekotavá letí zo Švédska do strednej Afriky za 3 dni – 6 800 km a priemerná rýchlosť jej letu je 95 km/hod! Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde, zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40 000 kilometrov.
– Pred migráciou si viacero vtákov obmieňa perie a tvoria si tukové zásoby. Tie si operence dopĺňajú rôznym spôsobom, penice a sláviky využívajú bohaté potravné zdroje vo forme bazových a svíbových plodov, sokol červenonohý, trsteniariky a lastovičky využívajú dostatok hmyzu v tomto období a bociany využívajú polia po žatvách či bránení.
– Návrat prebieha podobne ako ich odlet – veľmi pozvoľne. Kým prvé vtáky sú u nás už koncom februára (cíbiky, škovránky), tak tie posledné prilietajú začiatkom júna (kolibkárik sivozelený, červenák, sokol červenonohý).
(JV)
Odporúčané články
Výber vianočného darčeka pre muža by mal v sebe spájať funkčnosť, technológiu alebo praktické využitie v rámci voľnočasových aktivít. Či už ide o darček pre partnera, otca alebo syna, vhodná voľba spája kvalitu spracovania a súčasné trendy.
Krátko po polnoci v utorok 2. decembra prijala polícia oznámenie, že v byte obytného domu horí. Preto v noci polícia vyslala do MČ Západ na Gudernovú ulicu číslo 1 všetky záchranné zložky. Príčinou požiaru bola zrejme zapálená cigareta, v byte našli hasiči 80-ročnú ženu bez známok života.
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
