Domácnosti sedia na peniazoch, investovať veľmi nechcú
Majetok domácností v krajinách strednej a východnej Európy sa za posledné dve dekády výrazne zvýšil, no jeho štruktúra zostáva prekvapivo konzervatívna. Výskumná správa Investičného inštitútu UniCredit ukazuje, že väčšina domácností má stále uložené aktíva najmä v hotovosti a bankových vkladoch, čo výrazne obmedzuje ich výnosový potenciál.
Slabé zastúpenie investícií do akcií, fondov či lokálnych vládnych dlhopisov zároveň naznačuje veľký priestor na preskupenie portfólií smerom k dynamickejším finančným aktívam. Podľa riaditeľky UniCredit pre región Teodory Petkovovej ide o zásadný signál transformácie. „Majetok domácností nie je len finančným ukazovateľom. Je meradlom odolnosti, príležitostí a dlhodobej dôvery ľudí vo svoju ekonomiku,“ upozornila s tým, že región strednej a východnej Európy prechádza obdobím, ktoré otvára nové možnosti rastu. Správa ukazuje, že finančný majetok domácností v tomto priestore sa za dvadsať rokov takmer päťnásobne zvýšil, zatiaľ čo v krajinách ako Nemecko, Taliansko či Rakúsko približne zdvojnásobil. Napriek rýchlejšiemu tempu však úroveň aktív na obyvateľa dosahuje len zhruba tretinu západoeurópskej úrovne. „To poukazuje na priestor pre ďalšiu významnú konvergenciu,“ zdôrazňuje Mauro Giorgio Marrano, hlavný ekonóm UniCreditu pre región strednej a východnej Európy.
Z dát vyplýva, že domácnosti v regióne sa pri rozhodovaní o investíciách vyznačujú nízkou toleranciou rizika, čo vedie k prevažujúcej orientácii na likvidné formy majetku. Tento prístup síce zvyšuje pocit bezpečia, no zároveň znamená nevyužitý investičný potenciál. Pre štátne financie je dôležité, že nízky podiel domácností v dlhových cenných papieroch predstavuje neobsadený priestor aj pre financovanie verejného dlhu. Forexová strategička UniCreditu Eszter Gárgyánová pripomína, že postupná orientácia domácností na štátne dlhopisy by mohla prispieť k znižovaniu vonkajšej zraniteľnosti regiónu, čo je tendencia, v ktorej niektoré krajiny, napríklad Maďarsko alebo Poľsko, už dosiahli citeľný pokrok.
Konzervatívne správanie domácností má však aj iný dôsledok. Lokálne akciové trhy stojí vo veľkej miere na pleciach zahraničných investorov. Hoci trhy v strednej a východnej Európe v posledných rokoch často prekonávali výnosy západoeurópskych indexov, domáci retailoví investori ostávajú bokom. Ak by ich motivoval stabilný rast či zvýšená dostupnosť jednoduchých investičných produktov, regionálne burzy by mohli získať významnejší domáci kapitál.
UniCredit vo svojom výskume zdôrazňuje, že kľúčom k lepšej alokácii aktív je nielen finančná gramotnosť, ale aj pochopenie dlhodobých zmien, ktoré budú formovať globálnu ekonomiku. Riaditeľ Investičného inštitútu v UniCredite Edoardo Campanella pripomína, že cieľom podobných analýz je zorientovať investorov v turbulentnom období a zároveň upriamiť pozornosť na megatrendy. „Zameriavame sa na hlavné makroekonomické, geopolitické a trhové udalosti dňa a zároveň ponúkame náš pohľad na megatrendy, ktoré vo vzdialenej budúcnosti pretransformujú globálnu ekonomiku,“ uviedol s tým, že pôjde najmä o nové technológie, demografické zmeny a dôsledky klimatickej transformácie.
(SITA,br)
Odporúčané články
Vstup do nového roka na realitnom trhu bol tentokrát plynulejší ako pred rokom, keď obchodovanie ovplyvnila nefunkčnosť katastra nehnuteľností. Realitný barometer Realitnej únie SR (RÚ SR), ktorý sleduje ceny bytov v krajských mestách, zaznamenal ku koncu januára medziročný rast 12,4 percenta.
Stredná Európa čelí novej energetickej kríze po tom, čo ruské útoky koncom januára poškodili ropovod Družba na ukrajinskom území a zastavili tok suroviny.
Januárové čísla potvrdili, že cenový tlak na Slovensku na prelome rokov opäť zosilnel. Medziročná inflácia sa podľa údajov Štatistického úradu vrátila na úroveň štyroch percent a medzimesačný rast cien dosiahol 1,8 percenta, čo je najvyšší januárový skok od roku 2023. Analytici sa zhodujú, že hlavným motorom zdražovania boli regulované ceny energií a daňové zmeny, ktoré začali platiť od začiatku roka.
