Komisia predložila návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok, prioritou bude hospodárska obnova
Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.
Európska komisia (EK) v utorok predložila návrh rozpočtu Európskej únie (EÚ) na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur. Má ho doplniť približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU.
Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest.
Európa pripravená na budúcnosť
Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť, uviedla EK v tlačovej správe.
„Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie,“ uviedol Johannes Hahn, európsky komisár zodpovedný za únijný rozpočet.
Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, uviedla ďalej komisia.
Najviac peňazí pôjde na obnovu
Najvyšší objem prostriedkov, a to 118,4 miliardy eur, navrhuje komisia prideliť vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Čiastka 53 miliárd eur má smerovať na spoločnú poľnohospodársku politiku.
Regionálny rozvoj a súdržnosť chce komisia podporiť sumou 36,5 miliardy eur navýšenou o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU. Na podporu partnerov EÚ a záujmov vo svete sa má vyčleniť 14,8 miliardy eur, na výskum a inovácie ďalších 13,1 miliardy eur.
Zdroj: Webnoviny.sk (jl)
Odporúčané články
Ceny nehnuteľností v polovici roka 2025 napriek slabnúcej ekonomike ďalej rastú, medzi štvrťrokmi vzrástli o 2,9 percenta. Vyplýva to z aktuálnej správy analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského. Podľa nej ceny bytov aj rodinných domov dosiahli nové historické maximá. „Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka. Najvyšší rast sme zaznamenali v Prešovskom a Nitrianskom kraji,” uviedol.
Slovensko má podľa aktuálnych údajov Eurostatu druhú najvyššiu infláciu v eurozóne. V júli dosiahla medziročná inflácia 4,5 %, vyššia bola len v Estónsku, a to 5,6 %. Rovnakú infláciu malo Chorvátsko. Ceny na Slovensku v júli vzrástli oproti predchádzajúcemu mesiacu o 0,2 %, čo podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša znamená, že v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 4,5 %. V júni bola inflácia na úrovni 4,6 %.
Dovolenku na Cypre ukončil pre viac ako 180 slovenských cestujúcich nepríjemný záver. V noci zo stredy na štvrtok zostali niekoľko hodín uväznení na letisku v Larnake, bez informácií o ďalšom postupe a bez kontaktu s delegátmi cestovnej kancelárie.
