Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v januári stúpla takmer na 7 %
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v januári tohto roka medzimesačne vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu na 6,96 percenta. Celková miera nezamestnanosti sa oproti decembru minulého roka zvýšila o 0,18 percentuálneho bodu na 7,58 percenta. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda pripravených ihneď nastúpiť do práce, v prvom mesiaci toto roka stúpol o 5,2 tisíca na takmer 188-tisíc. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Inštitút sociálnej politiky si nárast nezamestnanosti vysvetľuje hlavne prevládajúcou neistotou pre budúci ekonomický vývoj. Túto neistotu odzrkadľuje aj indikátor ekonomického sentimentu, ktorý klesol v porovnaní s decembrom, a to najmä pre pokles dôvery spotrebiteľov. „Povzbudzujúcim faktom je zrýchlenie odtoku uchádzačov o zamestnanie z evidencie,“ skonštatoval zastupujúci generálny riaditeľ Inštitútu sociálnej politiky Štefan Domonkos. Vývoj podľa inštitútu naznačuje, že prevádzky aj spotrebitelia sa už vo väčšej miere prispôsobili protipandemickým opatreniam. Sú schopní fungovať, hoci stále ešte v obmedzenom režime. Na trhu práce sa v januári uplatnilo 12 672 uchádzačov o zamestnanie. Je to o 5 097 osôb, a teda o 67,29 %, viac ako počas predošlého mesiaca.
Napriek tomu Inštitút sociálnej politiky predpokladá, že v najbližšom období budeme svedkami ďalšieho mierneho nárastu nezamestnanosti, ktorý opäť vystrieda pokles. Prípadné úplne otvorenie ekonomického života na Slovensku, ako aj v okolitých krajinách, by malo byť sprevádzané nárastom zamestnanosti a súbežným poklesom nezamestnanosti. Ďalším stimulom pre slovenský trh práce môže byť podľa inštitútu aj dočerpávanie zdrojov kohéznej politiky a prísun prvých peňazí z plánu obnovy. Okrem toho môže pomôcť aj nastavenie politiky Európskej centrálnej banky a uvoľnenie úzkych miest v dodávateľských reťazcoch.
Zdroj: (SITA, qq;br)
Odporúčané články
Realitný barometer Realitnej únie SR (RÚ SR), ktorý sleduje ceny bytov v krajských mestách, vlani stúpol o 11,7 percenta a za posledné dva roky dokonca o 25,1 percenta. Dynamický rast potvrdzujú aj posledné údaje z Eurostatu, podľa ktorých Slovensko dosiahlo v treťom štvrťroku 2025 piaty najvyšší medziročný rast cien nehnuteľností spomedzi krajín Európskej únie.
Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
Úvod roka priniesol nepríjemné zistenie pre verejné financie, že príjmová časť konsolidácie stojí na výrazne krehkejších základoch, než s akými počítal rozpočet.