Minimálna mzda od januára stúpne o rekordných 99 €, ide o historicky najväčší nárast

Keďže sa odbory a zamestnávatelia na výške sumy nedohodli do zákonného termínu 15. júla, rozhodnutie padlo automaticky. Teda na základe zákonného mechanizmu, podľa ktorého má minimálna mzda tvoriť 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa rezortu práce je takýto nárast historický. „Považujem to za veľmi dobrú správu,“ vyhlásil Erik Tomáš s tým, že minimálnu mzdu v súčasnosti poberá vyše 100-tisíc pracujúcich. Zároveň dodal, že počet ľudí pracujúcich za najnižší zákonný plat dlhodobo klesá.

Zvýšenie minimálnej mzdy potešilo odborové zväzy, ktoré presadzujú jej rast ako nástroj zvyšovania miezd v celej ekonomike. „Zvyšovanie minimálnej mzdy sa premieta aj do iných mzdových nárokov, čím zabezpečuje spravodlivejšie odmeňovanie pre ľudí na rôznych pracovných pozíciách,“ uviedla Konfederácia odborových zväzov SR. Odborári zároveň pripomínajú, že minimálna mzda zohráva kľúčovú rolu aj pri odmeňovaní za prácu v neštandardných pracovných časoch.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Máte úver a žiadnu rezervu? Patríte k väčšine Slovákov

Zamestnávatelia však upozorňujú, že tempo rastu minimálnej mzdy predbieha rast produktivity práce. Tvrdia, že súčasný automat zvyšuje náklady najmä v menej produktívnych sektoroch a regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. „Zákonné príplatky naviazané na minimálnu mzdu sa firmám predražujú, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov,“ uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Navrhujú preto zmeniť alebo úplne zrušiť automatický výpočet minimálnej mzdy podľa priemernej mzdy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) si uvedomuje potrebu ochrany najnižších príjmov v sektore samosprávy, kde je mnoho zamestnancov odmeňovaných minimálnou mzdou. Zároveň však upozorňuje, že zvýšenie minimálnej mzdy znamená aj rast mzdových a odvodových nákladov pre mestá a obce. Odhadovaný dopad na príjmovú časť rozpočtov miest a obcí je vo výške 10,2 milióna eur v roku 2026 a 9,6 milióna eur v roku 2027, zatiaľ čo vo výdavkovej časti je to 12,6 milióna eur v roku 2026 a 11,1 milióna eur v roku 2027.

V oblasti konsolidačných opatrení panuje zatiaľ neistota. Minister práce potvrdil, že rokovania s odborármi, zamestnávateľmi a samosprávami sa ešte len pripravujú. „Rokovania sú náročné, konkrétny zoznam opatrení zatiaľ neexistuje,“ povedal Tomáš s tým, že Hlas-SD odmieta škrty v rodinných dávkach či odvodoch do druhého piliera. Odborári však kritizujú, že napriek opakovaným výzvam nedostali od vlády žiadne konkrétne návrhy na stôl. „Do dnešného dňa sme nedostali nič. Vláda nereagovala ani na naše odporúčania, ktoré sme zaslali ešte v júni,“ vyhlásila prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Niektoré návrhy konsolidácie by mala vláda prerokovať už túto stredu. V hre je tak nielen rast miezd, ale aj otázka, kto a za čo bude v štátnom rozpočte 2026 platiť.

(SITA,br)