Články obsahujúce tag ekonomika

Na čerpacích staniciach na Slovensku začali vo štvrtok 19. marca platiť mimoriadne opatrenia prijaté vládou v súvislosti s vyhláseným stavom ropnej núdze.

V obciach Malcov a Lenartov v okrese Bardejov vybudujú novú splaškovú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd (ČOV). Investíciu v hodnote viac ako 14 miliónov eur v utorok v Malcove ohlásil podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spolu s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) Stanislavom Prcúchom a predstaviteľmi samospráv zo severovýchodného Slovenska.

Stredná Európa čelí novej energetickej kríze po tom, čo ruské útoky koncom januára poškodili ropovod Družba na ukrajinskom území a zastavili tok suroviny.

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila s účinnosťou od 19. februára 2026 stav ropnej núdze a uvoľnila časť núdzových zásob ropy pre spoločnosť Slovnaft. Ide o preventívne opatrenie v reakcii na pokračujúce prerušenie dodávok ropy cez ropovod Družba.

Januárové čísla potvrdili, že cenový tlak na Slovensku na prelome rokov opäť zosilnel. Medziročná inflácia sa podľa údajov Štatistického úradu vrátila na úroveň štyroch percent a medzimesačný rast cien dosiahol 1,8 percenta, čo je najvyšší januárový skok od roku 2023. Analytici sa zhodujú, že hlavným motorom zdražovania boli regulované ceny energií a daňové zmeny, ktoré začali platiť od začiatku roka.

Počet osobných bankrotov na Slovensku sa na začiatku roka výrazne znížil. V januári zbankrotovalo 415 dlžníkov, čo v porovnaní s decembrom predstavuje takmer 50-percentný pokles. Na konci minulého roka pritom bankrot zasiahlo až 591 ľudí.

Slovenská republika čelí novému konaniu zo strany Európskej komisie. Preverovať bude novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorú parlament prijal 23. septembra 2025 po silnom politickom a mediálnom tlaku zo strany Najvyššieho kontrolného úradu a jeho predsedu Ľubomíra Andrassyho. Slovensko môže za sporné ustanovenia zaplatiť pokutu aj v desiatkach až stovkách miliónov eur.

Slovenský maloobchod má za sebou slabý rok a ani tradične silné predvianočné obdobie nedokázalo nepriaznivý vývoj zvrátiť. Podľa údajov Štatistického úradu SR klesli maloobchodné tržby po očistení o infláciu v roku 2025 medziročne o 1,2 %, čím sa skončil pozitívny trend z roku 2024, keď tržby reálne vzrástli o viac ako štyri percentá.

Diskusia v relácii Analýzy 24 na JOJ 24 ukázala opäť spor o to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie a slovenská ekonomika, ako aj o to, či vláda zvláda konsolidáciu bez toho, aby zadusila hospodársky rast.

Štátne hospodárenie vstúpilo do roku 2026 v citeľne horšej kondícii než pred rokom. Ku koncu januára dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok 346,6 milióna eur. To predstavuje medziročné zhoršenie o 184,6 milióna eur, teda o viac než 113 %. Kým vlani bol deficit v rovnakom období na úrovni 162 miliónov eur, tentoraz sa kombinácia slabších príjmov a výrazne rýchlejšie rastúcich výdavkov podpísala pod najhorší januárový výsledok za posledné roky.

Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.

Digitálne finančné podvody sa na Slovensku posúvajú do novej fázy. Už dávno nejde len o primitívne e-maily s chybami v gramatike. Rýchla digitalizácia, masové využívanie online služieb a nástup umelej inteligencie vytvorili prostredie, v ktorom sú podvodníci rýchlejší, presvedčivejší a technicky vyspelejší než kedykoľvek predtým. Upozorňujú na to banky, regulátor aj nebankové spoločnosti, ktoré zaznamenávajú nové scenáre zneužívania osobných a finančných údajov.

Slovenské podnikateľské prostredie si vlani udržalo podľa finančnej správy priaznivú dynamiku. Potvrdzujú to podľa nej registrácie na dani z príjmov.

Úvod roka priniesol nepríjemné zistenie pre verejné financie, že príjmová časť konsolidácie stojí na výrazne krehkejších základoch, než s akými počítal rozpočet.

Novoročné prejavy zvyknú nastavovať tón verejnej diskusie, no nie vždy presne pomenúvajú realitu. Analytik INESS Martin Vlachynský si v tejto súvislosti všíma rozpor medzi politickou rétorikou a tým, čo sa v slovenskej ekonomike deje v skutočnosti.

Presne 53 percent ľudí na Slovensku očakáva v tomto roku zhoršenie svojej finančnej situácie, ďalších 35 percent si myslí, že budú na tom rovnako ako vlani, a 11 percent čaká jej zlepšenie.

Väčšina obyvateľov Slovenska vníma končiaci sa rok 2025 negatívne a označuje ho za najhorší od skončenia pandemického obdobia. Spájajú si ho predovšetkým s pocitom pokračujúceho poklesu, najmä pre rastúce obavy zo zhoršujúcej sa ekonomickej a politickej situácie na Slovensku. Vyplýva to z výsledkov 9. ročníka pravidelného prieskumu spokojnosti s uplynulým rokom, ktorý v decembri 2025 realizovala agentúra Go4insight.

Životné minimum na Slovensku sa v posledných desaťročiach mení spôsobom, ktorý na prvý pohľad pôsobí technicky a nenápadne, no v skutočnosti má výrazné sociálne aj fiškálne dôsledky.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje na výrazný nárast nelegálneho predaja zákuskov, koláčov a vianočného pečiva na internete a sociálnych sieťach. Tento nelegálny obchod podľa zväzu vedie k výrazným stratám pre štátny rozpočet, ktoré ročne dosahujú takmer 20 miliónov eur.