Na jedného dôchodcu budú čoskoro len dvaja pracujúci
Slovensko sa nebezpečne približuje k dôchodkovej kríze, ktorej korene sú už dnes jasne viditeľné. Podľa analýzy Klubu 500, založenej na dátach z európskych štatistík, bude náš dôchodkový systém do roku 2050 čeliť priemernému ročnému deficitu na úrovni 3,8 % HDP.
To znamená, že každoročne bude v systéme chýbať niekoľko miliárd eur. A tento stav má byť trvalý. Slovensko sa tým radí medzi päť najhorších krajín Európskej únie v oblasti finančnej udržateľnosti dôchodkov. Na rozdiel od štátov ako Malta, Fínsko či Lotyšsko, ktoré dokážu financovať dôchodky výlučne z odvodov a dokonca dosahujú prebytky, väčšina európskych krajín sa už dnes pohybuje v mínuse. Slovensko sa však v tomto rebríčku prepadlo ešte hlbšie. Horšie sú na tom len Rakúsko, Bulharsko, Rumunsko a Taliansko, ktorých dôchodkové deficity presahujú 4 % HDP.
Hlavnou príčinou nepriaznivého vývoja je starnutie populácie, pretrvávajúca závislosť od priebežného systému financovania dôchodkov a populistické zásahy, najmä v podobe predčasných penzií. Demografické trendy pritom hovoria jasne: už o 25 rokov budú na jedného dôchodcu pripadať menej než dvaja pracujúci. Podľa odhadov OECD bude v roku 2052 na každých sto pracujúcich až 57 dôchodcov. Pre porovnanie, v Dánsku to má byť len 44.
Menej pracujúcich pritom znamená menej odvodov a daní, čo ohrozuje stabilitu verejných financií. „Štát získava podstatnú časť príjmov z odvodov, ktoré sú odvádzané z pracovnej činnosti. Ak pracovnej sily ubúda, systém prichádza o zdroje a deficit rastie,“ uvádza Klub 500.
Dôsledky budú vážne. Ak sa situácia nezmení, dôchodkový systém sa stane trvalým bremenom verejných financií. Štát bude musieť hľadať nové zdroje. Či už úsporami, reformou, alebo zvyšovaním daní a odvodov. Práve to posledné je podľa analytikov najčastejším, no najhorším riešením. „Zvyšovanie daní síce pomáha krátkodobo, ale dlhodobo len odďaľuje nevyhnutné a oslabuje konkurencieschopnosť ekonomiky,“ varuje Klub 500.
Slovensko dnes čelí dôchodkovej pasci, z ktorej sa bez zásadných zmien nedokáže dostať. Deficit systému je takmer dvojnásobný oproti priemeru EÚ a v rámci Vyšehradskej štvorky sme na tom najhoršie. Ak štát nepristúpi k reformám v oblasti zamestnanosti, produktivity práce, daňového systému a samotného nastavenia dôchodkov, riziko dlhovej špirály sa stane realitou už v najbližších desaťročiach.
(SITA,br)
Odporúčané články
Spoločnosť Wizz Air dnes na tlačovej konferencii v Košiciach oznámila, že od letného letového poriadku 2026 zavedie pravidelné letecké spojenie Košice – Rím. Lietať sa bude dvakrát týždenne na najväčšie talianske letisko, Rím Fiumicino, ktoré vlani vybavilo vyše 49 miliónov cestujúcich, čo ho zaradilo na ôsmu priečku v rebríčku najvyťaženejších európskych letísk. Prvý let je naplánovaný na 31. marec 2026. Letenky od 24,99 EUR jednosmerne sú dostupné na wizzair.com a v mobilnej aplikácii WIZZ.
Vláda spúšťa vyplácanie skutočného 13. dôchodku za rok 2025. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že seniori dostanú dávku ešte pred Vianocami. Podľa ministra Erika Tomáša sa vyplácanie začalo dnes, 2. decembra, a potrvá do 19. decembra.
Hoci väčšina Slovákov siaha po pôžičke predovšetkým v bankách a nebankových spoločnostiach, významná časť populácie stále rieši finančné rezervy aj v rodinnom kruhu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit sa každý štvrtý dospelý Slovák obrátil so žiadosťou o pôžičku nad 500 eur na príbuzných alebo známych.
