Správa štátnych hmotných rezerv pripravuje nový systém pomoci v krízových situáciách
Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR SR) pripravuje nový, efektívny systém pomoci v krízových situáciách. Ako úrad informuje v tlačovej správe, aktuálny stav zabezpečenia štátnych hmotných rezerv si vyžaduje podporu a modernizáciu na viacerých úrovniach v súlade so zásadami hospodárneho a účelného využívania verejných zdrojov a zásadami efektívnej správy vecí verejných.
„Pripravenosť Slovenska v národnom i medzinárodnom kontexte musí dosahovať úroveň medzinárodne uznávaných noriem. Pokiaľ máme zvýšiť efektívnosť našej činnosti, ale aj sa vedieť prispôsobiť meniacim sa geopolitickým a klimatickým faktorom, musíme pristúpiť k tvorbe a zavedeniu nových, moderných metód tvorby, správy a obmeny štátnych hmotných rezerv,“ uviedol predseda štátnych rezerv Ján Rudolf.
Súčasťou rozsiahlych zmien, ktoré úrad za posledné viac ako dva roky realizuje, je aj nový komunikačný informačný systém. Ten bude používať na komunikáciu s ministerstvami, orgánmi krízového riadenia a ochraňovateľmi štátnych hmotných rezerv.
Základom pre lepšiu prácu úradu je aj nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý je aktuálne v pripomienkovom konaní a ktorý má zjednodušiť procesy tvorby a hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami.
„Hlavnou víziou úradu je byť modernou, otvorenou, efektívnou, spoločensky zodpovednou štátnou inštitúciou s kvalifikovanými zamestnancami, ktorá spoľahlivo plní svoje poslanie v prospech občanov,“ uzatvoril Rudolf.
Zdroj: SITA qq, zol
Odporúčané články
Letecký dopravca Wizz Air zvýši frekvenciu letov na vnútroštátnej linke Košice – Bratislava na 13 spojení týždenne.
V piatok 9. januára 2026 sa vo vlakoch na trase Bratislava – Košice a späť uskutoční preventívna a informačná kampaň Ligy proti rakovine zameraná na prevenciu onkologických ochorení.
Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
