V kostole uršulínok je pochovaná aj mladá grófka Andrássyová

Pred dvoma týždňami sme písali o dominante Mäsiarskej ulice – kostole uršulínok. Pôvodne bol stavaný pre košickú cirkevnú obec kalvínov. Mal však veľmi pohnuté osudy. Aj keď stavba prebiehala v rokoch 1652 – 1655, jeho užívateľmi boli striedavo kalvíni, armáda a rád uršulínok, ktorý bol sem preložený cisárovnou Eleonórou z Bratislavy v roku 1698. Objekt si nestačili ani zariadiť a znova slúžil rôznym účelom. Až v roku 1731 ho sestričky definitívne prevzali a v júni bol vysvätený. Je to jednovežový kostol slúžiaci ženskému rádu, ktorý sa vo svojej dobe zaslúžil o vzdelávanie. Uršulínky v Košiciach mali materskú, ľudovú, a meštiansku školu, gymnázium, učiteľský ústav a rodinnú školu pre ženské povolania. 

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

foto: archív Jána Gašpara

Z pôvodnej kalvínskej úpravy interiéru kostola sa nezachovalo takmer nič. Výzdoba väčšiny mobiliáru hlavnej lode i dvoch nízkych bočných lodí pochádza už z čias po roku 1731, keď kostol natrvalo získali uršulínky, ale sú tu aj neskoršie rokokové, klasicistické a secesné prvky. Hlavný barokovo-klasicistický oltár sv. Michala archanjela tvorí menza s tabernákulom, po bokoch so skláňajúcimi sa anjelmi a socha Panny Márie. V blízkosti oltára bolo na stene apsidy na konzolách umiestnených sedem barokových plastík svätcov. Konzoly ani sochy na nich sa tu dnes nenachádzajú. Vo svätyni vľavo nad oltárom sú zreteľné (falošné) vitrážové okná s vyobrazením svätcov (sv. Uršula, sv. Augustín).

Vitráž v okne nad oltárom zobrazovala Blahoslavenú Pannu Máriu. Okno nad oltárom je dnes pretreté farbou, nahradila ho nika s barokovou sochou sv. Michala archanjela. Vpravo je okno s vyobrazením sv. Karola Boromejského a mimo záberu okno so sv. Angelou. Secesné vitráže z roku 1898 sú dielom Maximiliána Rotha z Budapešti.

Baroková kazateľnica z 30. rokov 18. storočia mala na parapete vo forme reliéfov zobrazené cirkevné výjavy dvanásťročného Ježiša ako v jeruzalemskom chráme reční učeníkom, podobenstvo o kúkoli a protestantského rozsievača. Na zadnej strane kazateľnice je obraz Krista ako Dobrého pastiera. Na baldachýne kazateľnice je súsošie personifikujúce Vieru a po jeho stranách štíty s latinským nápisom „Beati, qui audiunt verbum Dei/et custodiunt ilud“ (Blahoslavení sú tí, ktorí počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho). V roku 2011 bola kazateľnica odstránená, ostal iba jej baldachýn a obraz Krista – Dobrého pastiera na stene. 

foto: Veronika Janušková

Na pomerne nízkych bočných lodiach sú rozsiahle chóry s pekným rokokovým dreveným zábradlím. Na vyobrazenom severnom chóre je ukrytý oltár Lurdskej Panny Márie. Na schodisku na chór je baroková obliekateľná Madona s dieťaťom, v minulosti ozdobená votívnymi šperkami, nenávratne stratenými po druhej svetovej vojne. Pod týmto chórom, na strane evanjelia, sú ďalšie neskorobarokové bočné oltáre sv. Augustína biskupa, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Blahoslavenej Panny Márie Čenstochovskej, sv. Jána Nepomuckého a oltár smrti sv. Františka Xaverského z konca 18. storočia. Obrazy zavesené na stenách hlavnej lode, ako ich zachytila pohľadnica z roku 1907, sú dnes všetky vymenené. Krásne vyrezávané a umelecky zdobené sú ranobarokové kostolné lavice.

Pod podlahou kostola je krypta, do ktorej sa v minulosti pochovávalo. V rokoch 1734 – 1868 do nej uložili pozostatky 217 nebožtíkov, mužov i žien. Až v roku 1774 tu bola pochovaná prvá členka rehole uršulínok a do roku 1866 ich bolo spolu 63. Ako posledné do krypty pod kostolom 9. augusta 1868 uložili ostatky mladej grófky Kornélie Andrássyovej.

(RED)

[article slug=“kostol-na-masiarskej-striedavo-vlastnili-kalvini-ursulinky“][/article]

Čítajte aj: 

• V budove polikliniky na Mäsiarskej sídlil daňový úrad
• Na Mäsiarskej bola jedna z najkrajších kaviarní v meste
• Komunisti premenovali Mäsiarsku po katovi cárskej rodiny
• Romantickú Zámočnícku ulicu chceli komunisti zbúrať
• Na mieste budovy gymnázia stál mestský pivovar