historia

V jednom z predchádzajúcich pokračovaní sme písali o Kostole Najsvätejšej Trojice (Hlavná 65). Vznikol na pozemku, ktorý od mesta po roku 1654 kúpila Žofia Báthoryová, vdova po Jurajovi Rákóczim II. a štedro prispela na jeho výstavbu reholi jezuitov, ktorá v tom čase pôsobila v Košiciach. Dnes nazrieme do histórie vedľajšej budovy – pôvodne jezuitského kláštora, v ktorom vznikla Jezuitská

Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku a Slovensko si dnes pripomína 73. výročie tejto významnej udalosti. Každoročne sa na mnohých miestach v našej krajine konajú pietne spomienky na túto udalosť. Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná

Len málo budov v historickom centre sa od konca 19. storočia zmenilo na nepoznanie alebo z mapy mesta úplne zmizlo. Zaujímavý je príbeh domov na rohu Bielej a Hlavnej ulice.  Najmä Andrássyho palác (Hlavná 81), v ktorom je dnes cukráreň Aida, vyzeral úplne inak. Ako vidieť na fotografii z roku 1895, na jeho mieste totiž

Dnes nahliadneme do minulosti troch budov na Hlavnej ulici. Prvú poznajú Košičania pod názvom Jalta (Hlavná 69), druhú ako Žobrákov dom (Hlavná 71) a tretia je známa ako Dom nábytku (Hlavná 73)… Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú

O budove Historickej radnice na Hlavnej 59 sme už v jednom z predchádzajúcich pokračovaní seriálu Premeny Košíc podrobne písali. Dnes nazrieme do ďalších priestorov slávneho objektu. Starší Košičania sa určite pamätajú na chýrne kino Slovan, v ktorom sídlil kedysi aj filmový klub. Nuž a vyznávači vína a nočného života si určite spomenú na mestskú vináreň,

Renesancia bola obdobím, keď Európa po príklone k Bohu si začala viac všímať človeka ako takého. Hoci trvala od 14. do 17. storočia, v našom, košickom prípade, sa prejavila najmä v 16. a 17. storočí. Život v Košiciach si v tomto období môžeme predstaviť nielen podľa renesančnej architektúry, ale ešte plastickejšie prostredníctvom renesančných postáv, ktoré tu žili. Rytier Pierre Roussel Na

Vedľa Levočského domu, oddeleného Univerzitnou ulicou, stojí ranobarokový Kostol Najsvätejšej Trojice. Vznikol na pozemku, ktorý od mesta po roku 1654 kúpila Žofia Báthoryová (1629 – 1680), vdova po Jurajovi Rákóczim II. a štedro prispela na jeho výstavbu reholi jezuitov, ktorá v tom čase pôsobila v Košiciach. Kostol vyrástol vedľa bývalého tzv. Kráľovského domu, ktorý patril panovníkovi. Tu totiž

Dnes nazrieme do slávnej i pohnutej histórie domov na Hlavnej 16, 14 a 12. Na historickej pohľadnici z roku 1914 tretí dom sprava (dnes Hlavná č. 16, v ktorom sídli Hotel Zlatý dukát) stojí na mieste svojich dvoch predchodcov. Pri architektonickom výskume v roku 2006 tu lokalizovali najstarší kráľovský dom, ktorý v Košiciach bol nepochybne

Na mieste domu so svetlou secesnou fasádou (Hlavná č. 22) stáli pôvodne dve budovy. Z dvojposchodovej budovy sa až dodnes zachovala renesančná brána so sedíliami. V polovici 19. storočia sa ako majiteľ uvádza zeman Imrich Szentimrey. Ten tu však nebýval a po roku 1860 sa jeho majiteľom stal zámožný občan mesta Karol Freyberg pôvodom z

V roku 1290 získalo mesto Košice od kráľa právo organizovať trhy a od roku 1347 malo aj neobmedzené právo generálneho skladovania tovarov zo zahraničia. Kupci tu platili clo i povinný tridsiatok a na trhu mohli platiť cudzou menou alebo aj zlatom. V Košiciach boli pravidelné týždenné trhy – najprv v nedeľu, neskôr pre protesty cirkvi v

Košičania sa určite pamätajú na kino Tatra (Hlavná č. 8) i na bývalé sídlo Krajského súdu (Hlavná 6), ktorý sa v roku 1983 presťahoval do novostavby na Štúrovej 29. Obidve budovy však majú oveľa zaujímavejšiu históriu. Stoja na mieste niekdajších mestských hradieb. Posledné zvyšky opevnenia, vrátane Dolnej brány, odstránili v roku 1830. Dialo sa to

Dnes načrieme do slávnej histórie domov na Hlavnej číslo 44 a 42. Košičania ich poznajú najmä vďaka zariadeniam, ktoré sídlia v ich obchodných priestoroch na prízemí – známej reštaurácii a kaviarni Carpano, ktorá na budúci rok oslávi 50 rokov, a cukrárni Aida.  Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na

Jedna z najznámejších budov v historickom jadre Košíc je takzvaný Levočský dom. Už takmer 500 rokov nepretržite slúži na pohostinské účely, čím sa stal najstarším hostincom na Slovensku a pravdepodobne piatym najstarším na svete! Aj dnešní majitelia sa rozhodli pokračovať v slávnej tradícii. Po rozsiahlej rekonštrukcii otvorili 15. augusta 2015 Pivovar Hostinec. Začiatkom minulého storočia

Dnes zalistujeme v slávnej histórii legendárnej kaviarne Slávia. Na jej mieste stál dom, ktorý začiatkom 17. storočia malo v prenájme vojsko. V roku 1823, keď ho vlastnil Juraj Soós, ho prestavali. Od roku 1846 bola na prízemí cukráreň Kristiana Ardüzera pochádzajúceho zo Švajčiarska. Po smrti manžela dom vlastnila vdova Amália Soósová, ale dala ho do

Dnešnú Bačíkovu ulicu vytýčili po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve zvyškov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý tu vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov.

V dnešných premenách Košíc odbočíme na námestí Maratónu mieru z Hlavnej na Hviezdoslavovu. Budova, o ktorej bude reč, je oveľa mladšia ako väčšina domov v centre. Aj jej múry však boli svedkami zaujímavých historických udalostí.  Nuž, kto z Košičanov by nepoznal „Starú radnicu“ alebo úrad „Pod hodinami“? Stovky, možno tisícky obyvateľov práve v jeho sobášnej

Denne okolo neho prejdú stovky Košičanov i návštevníkov mesta. Dom, do ktorého histórie dnes načrieme, totiž leží na rohu Hlavnej a Mlynskej ulice spájajúcej železničnú a autobusovú stanicu s historickým centrom. Kedysi v ňom sídlilo kníhkupectvo Sovietska kniha, ktoré po invázii vojsk Varšavskej zmluvy premenovali na Zahraničnú literatúru. Aj vedľajšia budova má zaujímavú minulosť. Bola

„Denne čerstvú praženú kávu.“ Tento reklamný slogan si vymyslel rakúsky obchodník Julius Meinl I. V roku 1862 otvoril vo Viedni svoj prvý obchod s kávou. O štrnásť rokov neskôr zbankrotoval, avšak už o rok neskôr objavil medzeru na trhu, ktorú zaplnil, keď v roku 1881 otvoril svoju prvú priemyselnú pražia­reň kávy. V roku 1913 odovzdal firmu so sieťou pobočiek po celej

Podľa ministra školstva SR Petra Plavčana (nominant SNS) extrémizmus sa mnohokrát tvári ako vlastenectvo, ale tie dôsledky sú úplne iné. „Vlastenectvo vedie k láske k vlasti, k ochrane životného prostredia, k láske k ľuďom, ale extrémizmus vedie k potláčaniu osobnej slobody, ako sa to dialo v koncentračných táboroch, ale aj k vyvražďovaniu a ponižovaniu ľudskej dôstojnosti.“ Vyhlásil to počas dnešnej návštevy Múzea holokaustu v Seredi.

Každá budova v historickom centre Košíc bola počas stáročí svedkom rôznych osudov ľudí – radostných i dramatických. Nevídaná tragédia sa odohrala v cukrárni U šerifa, ktorú otvoril jej majiteľ Vajt Vajtovič na Hlavnej číslo 47 po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945. Jeho brat po konflikte s mestským úradníkom zastrelil troch ľudí… Ako každý