Rozpočet KSK znamená stopku rozvoju kraja
Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) schváli v pondelok 19. decembra rozpočet na roky 2023 až 2025. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tomuto bodu programu krajského parlamentu, návrh pokrýva v prvom rade výkon samosprávnych funkcií kraja, splátky úrokov, plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z uzavretých zmlúv a financovanie prenesených kompetencií v súlade s platnými zákonmi.
Predseda KSK Rastislav Trnka už vopred avizoval, že kraj sa v budúcnosti bude musieť zaobísť bez investičných projektov. To znamená, že môžeme zabudnúť na rýchle využitie termálneho vrtu, jeho zapojenie do vykurovacieho systému, výstavbu akvaparku, dobudovanie infraštruktúry kúpeľov v Gelnici a Sobranciach, ako aj biznis centra v priestoroch Hotelovej akadémie.
“Celkovo by mal Košický samosprávny kraj v roku 2023 hospodáriť s rozpočtom približne 357 miliónov eur, pričom najvyššia čiastka, až 116 miliónov eur, poputuje do školstva na bežné výdavky. Z tejto sumy sú financované stredné školy, internáty, školské jedálne a ďalšie organizácie. Základným príjmom župy sú podielové dane. Štát z nich však ukrojil na takzvaný rodinný balíček,” uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej na stránke KSK.
Tu však treba pripomenúť, že to boli práve investičné projekty, ktoré hrali hlavnú úlohu v predvolebnej kampani župana Trnku. Z jeho plánov ostáva len oblak rozčarovania. Veď predsa nekandidoval v iných podmienkach, ako sú nastavené teraz a nepredvídateľnosť vlády (ktorá medzitým padla) bola jasná od marca 2020.
Sľuby, ktoré Trnka predkladal svojim voličom, by boli ťažko splniteľné aj pri neobmedzenom rozpočte. Horšie však je, že tu nikto nepočítal s ekonomickou, energetickou, politickou krízou a zmenenými podmienkami v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Neexistoval plán B. Možno ani plán A, ale nebuďme príliš nechápaví.
Poslanci pravdepodobne schvália všetky body, vrátane zvýšenia poplatkov za služby, ktoré kraj poskytuje, ale aj vrátane rozpočtu, ktorý určite nesľubuje rozvoj župy.
Trnka však dostal mandát najmä na to, aby kraj splnil všetky úlohy, ktoré mu ukladá zákon, ale aj služby, ktoré od neho voliči očakávajú. Na transfer financií od štátu tu naozaj netreba dobre plateného úradníka. To by zvládlo aj ministerstvo, bez takmer zbytočného medzičlánku.
RCh
Odporúčané články
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?