Na čo slúžia hnedé nádoby a čo do nich patrí? Kosit spustil pilotný program BRKO
Spoločnosť Kosit realizuje pilotný projekt BRKO, teda separovanie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. S projektom začali už minulý rok 1. júla v lokalite Nová Terasa. Cieľom tohto projektu je získať čo najviac praktických skúseností predtým, ako bude zber v Košiciach spustený celoplošne. „Obyvatelia bytových domov odpad z kuchyne ukladajú do spoločnej zbernej nádoby v objeme 240 litrov, ktorá
FB/Košice Západ Terasa
Spoločnosť Kosit realizuje pilotný projekt BRKO, teda separovanie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. S projektom začali už minulý rok 1. júla v lokalite Nová Terasa. Cieľom tohto projektu je získať čo najviac praktických skúseností predtým, ako bude zber v Košiciach spustený celoplošne.
„Obyvatelia bytových domov odpad z kuchyne ukladajú do spoločnej zbernej nádoby v objeme 240 litrov, ktorá je dostupná v každom stanovišti zberných nádob v lokalite. Obyvateľom rodinných domčekov slúži na zber vlastná 30 litrová nádoba. Aktuálna frekvencia zberu je 1x týždenne a priemerne je po jednom zbere na ďalšie zhodnotenie odvezených 700 kg kuchynského bio odpadu,“ uviedla Slavomíra Brzová, hovorkyňa spoločnosti Kosit.
>>> VIAC FOTO V GALÉRII <<<
Od 1. januára 2021 ukladá zákon všetkým slovenským samosprávam povinnosť triediť biologicky rozložiteľný odpad z domácností. Počas prvých šiestich mesiacov mali samosprávy možnosť systém zberu dolaďovať, avšak od 1. júla 2021 už musel fungovať naplno. „Na mesto Košice sa v rámci platnej legislatívy vzťahuje dvojročná výnimka kvôli zhodnocovaniu odpadu v Zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO),“ uvádza Brzová. Povinnosť zbierať kuchynský odpad z domácnosti bude v Košiciach v plnom rozsahu platný od 1. januára 2023.
Cieľom tejto legislatívy je odklonenie biologického zo skládok a to cestou jeho samostatného zberu a následného zhodnotenia v kompostárňach či bioplynových staniciach. Podľa informácií, ktoré uviedla Slavomíra Brzová, kuchynský biologicky rozložiteľný odpad tvorí až pätinu zmesového komunálneho odpadu. V mestách sa to môže vyšplhať až na 40%.
Na zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu slúžia hnedé nádoby, do ktorých by mali obyvatelia vyhadzovať napríklad zvyšky ovocia a zeleniny, zvyšky vareného jedla, staré pečivo a chlieb, potraviny po dátume spotreby, čajové vrecká, kávovú usadeninu, škrupiny z vajíčok a orechov či zvyšky izbových rastlín. Potraviny sa však nevyhadzujú s obalmi. Do hnedých nádob by ste nemali vyhadzovať ani jedlé oleje a tuky, ktoré sa zbierajú samostatne.
[irp posts=“94582″]
(ZL)
Najnovšie články
Kooperačná rada UMR schválila ďalších 21 investičných zámerov
Letná romanca zo Zemplínskej šíravy: Do kín mieri nový slovenský film Posledná sezóna
Most pri Ludvíkovom dvore v Košiciach prejde komplexnou modernizáciou
