Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil

Rodený Košičan Gyula Kosice je nesporne najvýznamnejším a najznámejším argentínskym umelcom slovenského pôvodu. Podľa teoretika a historika umenia Vladimíra Beskida, ktorý kurátorsky pripravil jeho vôbec prvú výstavu v strednej Európe, dnes je už neodmysliteľnou súčasťou dejín svetového moderného umenia. Hoci rodisko opustil ako štvorročný, prihlásil sa k nemu umeleckým menom a dodnes mu robí česť.

Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach máme výnimočnú príležitosť do 6. marca pozrieť si samostatnú výstavu Gyulu Kosice nazvanú Hydrokinetik. Komorné, z 27 diel vytvorené, ale komplexné predstavenie svetoznámeho multimediálneho umelca je zároveň prvým v jeho rodnom meste. Rovnakú výstavu mohli do konca januára vidieť iba návštevníci Mirbachovho paláca GMB v Bratislave. Finančne aj organizačne náročná výstava totiž v oboch mestách vznikla iba vďaka projektu Henkel Slovensko, ktorý už 16. rok predstavuje umelcov so slovenskými koreňmi, ktorí sa preslávili vo svete.

Druhý pokus v rodnom meste

„Pre Košice je to vlastne druhý pokus predstaviť tvorbu Gyulu Kosice v jeho rodnom meste,“  konštatoval pred vernisážou pre košice:dnes Vladimír Beskid. Ako kurátor pripravil aj rozsiahly 130-stranový katalóg, podrobne mapujúci umeleckú cestu Gyulu Kosice. Pripomenul, že v roku 2013 si ho Košice uctili ako jednu z kľúčových osobností projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry.

Faktom ale je, že dokiaľ mu mesto Košice udelilo čestné občianstvo (2010) a pred Kunsthalle umiestnilo jeho sochu nazvanú Radosť (2013), väčšina Košičanov slávneho rodáka nepoznala. Napriek tomu, že v 40. rokoch patril medzi zakladateľov hnutia Arte Madí (odvodeného od slov Pohyb, Umenie, Dimenzia a Invencia) a dôstojne stojí medzi veľkými menami geometrického abstraktného umenia ako Victor Vasarely, Bridget Riley či François Morellet.

Kultová vec

„Tešíme sa hlavne zo zahraničných zápožičiek európskych múzeí a galérií, predovšetkým zo silnej kolekcie dvanástich diel z Centre Pompidou v Paríži. Je to ojedinelá príležitosť vidieť takúto kolekciu,“ uviedol V. Beskid.

Podľa neho k najzaujímavejším exponátom výstavy patrí drevená mobilná práca Röyi z roku 1944, umiestnená hneď na začiatku expozície. „Je to kultová vec, ktorou sa začalo jeho kinetické obdobie. Jedna z prvých sôch, ktoré sa dajú rôzne rozpohybovať,“ poznamenal kurátor. Ako vysvetlil, Madí estetika bola silná a revolučná v tom, že stála proti klasickému závesnému obrazu, ktoré jeho prívrženci vnímali ako príliš „buržoázny“: „Teda – žiadny pravý uhol, žiadne figúry, žiadne surrealistiké ani impresionistické pocity. Naopak – línia, farba, plocha, reč geometrie. A iný materiál – hliník, kov, drevo, keramika, plexisklo. V tom boli osobití – na polceste medzi maľbou, reliéfom a dizajnom.“

Projekt budúcnosti

Pre Gyulu Kosice bola vždy dôležitá vízia.

„Keď som mal štyri roky, s rodinou som prišiel do Argentíny. Cesta loďou trvala 32 dní. Skúste si to predstaviť. Jediné, čo som videl, bola len voda, všade samá voda. A nebo. Voda a nebo. Takže asi som sa tak trochu vrátil do detstva a začal znovu pracovať s vodou. Bolo to predurčenie,“ hovorí o vlastnom diele Gyula Kosice. Uvažuje o tom, že v budúcnosti by si ľudstvo mohlo postaviť nové, samostatne fungujúce, levitujúce mestá 1500 metrov nad vodou, ktoré by boli úplne sebestačné. Ak si takýto život neviete predstaviť, na výstave okrem fotografií nájdete aj jeden z originálnych prexisklových modelov.

    Čestný občan Košic a Buenos Aires

Svoju zásluhu na tom, že sa Košice prihlásili k menu Gyula Kosice, má Eva Mathéová. Lekárka a manželka významného košického sochára Jána Mathého sa v mene občianskeho združenia nesúceho jeho meno pustila do pátrania.

„Vďaka umeleckému menu Kosice ma zaujal už v roku 1965, keď som našla krátku správu o tom, že vystavoval v Paríži a vyšla mu kniha. Vtedy však písali, že má maďarsko-slovenský pôvod,“ povedala pre košice:dnes.

Po čase sa dopracovala k mailovému kontaktu a začala s Guylom Kosice anglicky komunikovať. Keď jej potvrdil, že sa naozaj narodil v našom meste, bola to pre ňu obrovská motivácia. Získala oficiálny dokument z matriky, v ktorom stálo, že svetoznámy Gyula Kosice, vlastným menom Ferdinand (v Argentíne Fernando) Fallik, sa narodil 24. apríla 1924 v Košiciach ako jeden z troch synov Jozefa Fallika a Etely, rodenej Bergerovej. Na základe zistení občianske združenie Ján Mathé – Sochy spolu s Východoslovenskou galériou podali v roku 2009 návrh, aby ho mesto ocenilo titulom Čestný občan mesta Košice za významný podiel v rozvoji kultúry a propagáciu rodného mesta vo svete.

Umelca návrh nadchol. Keď mu E. Mathéová oznámila, že mestské zastupiteľstvo 23. februára 2010 mu ocenenie udelilo, vnímal to ako životný úspech a opätovný návrat domov. Čestné občianstvo si prevzal v roku 2011 na slovenskom veľvyslanectve v Buenos Aires z rúk nášho veľvyslanca Pavla Šípku. V rámci projektu EHMK Košice 2013 bolo rozhodnuté, že v Košiciach bude inštalovaná jeho socha Radosť, ktorú umelec venuje svojmu mestu. Rovnako, štyri roky predtým, si ho udelením čestného občianstva uctila druhá domovina Buenos Aires.

Gyula Kosice  

Je sochár, maliar, básnik, teoretik a vizionár novej inžiniersko - plastickej estetiky. Patrí k pionierom geometrickej abstrakcie, konkretizmu, kinetizmu a op-artu vo svete. S netradičnými materiálmi rozvíja vlastnú koncepciu dynamického, mobilného umenia so zapojením svetla (luminoskulptúry) a vody (hydrokinetizmus). Je medzinárodne uznávaným umelcom v oblasti geometrie a kinetiky. Bol účastníkom najvýznamnejších svetových prehliadok a výstav: Bienále Sao Paulo, Bienále Benátky, Documenta Kassel, Bienále Montevideo či EXPO Zaragóza. V roku 1989 mu francúzska vláda udelila titul Rytier Radu umenia a literatúry. V roku 2013 ho zaradili do stálej expozície Multiple Modernities v parížskom Centre Pompidou.

Foto 1 a 4: archív VB
Foto 2 a 3: Veronika Janušková