Do divadla kvôli nahote? Bolo by to smutné

Jednou z tohtoročných premiér Štátneho divadla v Košiciach je hra Urna na prázdnom javisku z dielne košického rodáka Martina Čičváka. Do KISS Rádia prišla o predstavení porozprávať herečka Dana Košická.

O čom teda divadelná hra s morbídnym názvom je? „Názov vyjadruje úplne všetko. Na javisku nie je nič, len tri herečky a urna. Je v nej popol režiséra, ktorého sa tri herečky zbavili,“ načala tému Dana Košická. Viac však neprezradila, no na hru do divadla srdečne pozýva.

Príbeh je o úlete, pobavení sa a o tom, kam sa vzťahy medzi ľuďmi vo svojich extrémoch až môžu dopracovať. Nejde však o drámu, ale o čiernu komédiu. „Je to vtipná hra. Taká smutno-smiešna.“

Len pre dospelých

Zhliadnuť ju nemôže každý, je prístupná až od 18 rokov. Čo všetko nám pri tejto hranici môže napadnúť… Nejde však o žiaden sex ani násilnosti. „Je to o vyjadrovaní žien, ktoré si neberú servítku pred ústa. Ich slovník je dosť vulgárny. No nebude tam žiaden striptíz…“

Ak by v hre striptíz bol, zrejme by do toho Dana Košická nešla. Nahote v scénach sa vyhýba. „Nie je to vôbec jednoduché. Nahota ako samoúčelná by na javisku nemala byť.“ Podľa herečky vždy treba zvážiť, kvôli čomu sa odhaľovanie v deji vyskytuje, či má svoje opodstatnenie. „Navyše, nechodia mi ani také ponuky,“ prezradila, no dodala, že ak by ľudia chodili do divadla len preto, že sa tam niekto má vyzliecť, bolo by to smutné.

V hre Urna na prázdnom javisku vystupuje minimum ľudí. „Samé ženy a jeden chlap v práškovej podobe. Cítiť tam testosterón, ale máme ho pod kontrolou,“ zasmiala sa.

Strieda východ so západom

Dana Košická je okrem divadla známa aj z dabingu a televíznych obrazoviek. Poslednú dobu zahviezdila v seriáli Sestričky. Práve tento známy titul ju zahltil povinnosťami. „Budú sa vyrábať ďalšie dve série, keďže bol seriál veľmi úspešný.“ Stíhať televíziu i divadlo je pre ňu veľmi náročné, najmä kvôli dvom pracoviskám, ktoré sú na opačných koncoch Slovenska.

„Natáčame v Bratislave, potom ráno sadnem do auta a cestujem do Košíc, kde večer hrám v divadle. Ráno zase cestujem do Bratislavy. No cestovanie ma baví, som trošku taký nomád.“ Obe jej práce ju napĺňajú, ale priznáva, že má svojho favorita. 

„Divadlo ma dobíja trošku viac, pretože v ňom mám priamy kontakt s divákom. Prejde tam medzi nami energetická bomba. Pri seriáli sa natáča dvanásť hodín vkuse, ste maximálne sústredení, no hráte to vlastne pre strojčeky, kamery.“ Televízia sa môže zdať trošku únavná, no v tejto sfére ju energiou dobíja zas dobrý kolektív ľudí. „Keď sa zíde dobrý tím, navzájom sa inšpirujeme.“

(JP, SZ)