Jar plnú hudby ukončí veľkolepý Beethoven
Jubilejná 60. Košická hudobná jar sa v nedeľu definitívne končí. Jej vrcholom je koncert, na ktorom si prelomovou Symfóniou č. 9 Ludwiga van Beethovena pripomenieme 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny.
Tóny európskej Ódy na radosť v podaní orchestra Štátnej filharmónie Košice (ŠfK), Slovenského filharmonického zboru (SFZ) a štyroch sólistov veľkolepo ukončia medzinárodný festival klasickej hudby v Košiciach, ktorý vo svojom závere poslucháčom prinesie ideály ľudskosti, humánnych hodnôt a porozumenia. Práve tie boli v čase 2. svetovej vojny brutálne pošliapané.
ÓDA NA RADOSŤ
Beethoven, stíhaný postrachom všetkých skladateľov – hluchotou, plánoval napísať celú symfóniu v tradičnom, orchestrálnom obsadení. Cítil však, že na jasnú deklaráciu svojej predstavy bude musieť siahnuť po slove. A tak siahol po Schillerovej Óde na radosť, ktorá ho fascinovala už od mladosti.
Beethoven ako prvý skladateľ v histórii narušil formu symfónie vokálnym kvartetom a zborom, čím otvoril nové dvere európskeho symfonizmu.
Záverečné Presto uvádzajú ostré akordy, ktoré po pripomenutí hlavných myšlienok predchádzajúcich častí pripravujú prvý nástup vokálu.
Beethoven ho zveril netradične barytónu, v nedeľu v podaní charizmatického Petra Mikuláša, dlhoročného sólistu opery SND. Ensemblových vstupov sa zhostia Terézia Babjaková-Kružliaková, Adriana Kohútková a József Mukk.
PREDEL V HUDBE
Finále 9. symfónie napokon svojou odvážnosťou v obsadení a riešení symfonickej formy ovplyvnilo smerovanie klasickej hudby.
Už od začiatku bola celá symfónia považovaná za majstrovské dielo vytvárajúce nespochybniteľný predel v hudbe.
Paradoxne, azda aj vďaka tomu, že Beethoven túto symfóniu komponoval už ako úplne hluchý, oslobodil sa od všetkých dobových konvencií, ktoré by ho zväzovali, a tak nebral ohľady na nič.
Tvrdohlavý skladateľ i napriek všetkým komplikáciám, spojeným s chorobou, svoju poslednú symfóniu i sám premiéroval v roku 1824.
Od tých čias „Beethovenova deviatka“ znela pod taktovkami zástupov dirigentov.
MYSTICKÁ KOMPOZÍCIA
V Košiciach zaznie pod vedením vynikajúceho Leoša Svárovského, ktorý v tejto sezóne zastáva post hlavného hosťujúceho dirigenta ŠfK.
„Posledná symfónia Ludwiga van Beethovena je pre mňa mimoriadnou, až mystickou kompozíciou, ktorú na svojich koncertoch dirigujem veľmi často. Obzvlášť v Japonsku, kde dielo zvykne byť hrané predovšetkým v adventnom období pred Vianocami všetkými japonskými orchestrami skutočne v desiatkach predvedení,“ hovorí dirigent Leoš Svárovský, ktorý pôsobí taktiež na poste šéfdirigenta Aichi Central Symphony Orchestra Nagoya (Japonsko) a stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie.
Vďaka nečakanému záskoku za svetového dirigenta Vladimira Fedosejeva nedávno dirigoval na slávnostnom koncerte na Pražskom hrade jeden z najlepších svetových orchestrov, moskovský Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského. Po veľkom úspechu tohto koncertu Moskovčania pozvali L. Svárovského k trvalej spolupráci nielen v Moskve, ale aj pri ďalších zahraničných aktivitách.
„Na košické predvedenie Beethovenovej deviatej sa obzvlášť teším – okrem vynikajúceho orchestra ŠfK na tomto koncerte budeme môcť privítať aj skvelý zbor a sólistov, s ktorými mám výbornú spoluprácu. Napríklad s Adrianou Kohútkovou a Petrom Mikulášom som pred dvoma týždňami spolupracoval na skvelom projekte Dvořákovho oratória Svatá Ludmila,“ dodáva.
(lech)
Foto: archív šfk
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.