Jar plnú hudby ukončí veľkolepý Beethoven
Jubilejná 60. Košická hudobná jar sa v nedeľu definitívne končí. Jej vrcholom je koncert, na ktorom si prelomovou Symfóniou č. 9 Ludwiga van Beethovena pripomenieme 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny.
Tóny európskej Ódy na radosť v podaní orchestra Štátnej filharmónie Košice (ŠfK), Slovenského filharmonického zboru (SFZ) a štyroch sólistov veľkolepo ukončia medzinárodný festival klasickej hudby v Košiciach, ktorý vo svojom závere poslucháčom prinesie ideály ľudskosti, humánnych hodnôt a porozumenia. Práve tie boli v čase 2. svetovej vojny brutálne pošliapané.
ÓDA NA RADOSŤ
Beethoven, stíhaný postrachom všetkých skladateľov – hluchotou, plánoval napísať celú symfóniu v tradičnom, orchestrálnom obsadení. Cítil však, že na jasnú deklaráciu svojej predstavy bude musieť siahnuť po slove. A tak siahol po Schillerovej Óde na radosť, ktorá ho fascinovala už od mladosti.
Beethoven ako prvý skladateľ v histórii narušil formu symfónie vokálnym kvartetom a zborom, čím otvoril nové dvere európskeho symfonizmu.
Záverečné Presto uvádzajú ostré akordy, ktoré po pripomenutí hlavných myšlienok predchádzajúcich častí pripravujú prvý nástup vokálu.
Beethoven ho zveril netradične barytónu, v nedeľu v podaní charizmatického Petra Mikuláša, dlhoročného sólistu opery SND. Ensemblových vstupov sa zhostia Terézia Babjaková-Kružliaková, Adriana Kohútková a József Mukk.
PREDEL V HUDBE
Finále 9. symfónie napokon svojou odvážnosťou v obsadení a riešení symfonickej formy ovplyvnilo smerovanie klasickej hudby.
Už od začiatku bola celá symfónia považovaná za majstrovské dielo vytvárajúce nespochybniteľný predel v hudbe.
Paradoxne, azda aj vďaka tomu, že Beethoven túto symfóniu komponoval už ako úplne hluchý, oslobodil sa od všetkých dobových konvencií, ktoré by ho zväzovali, a tak nebral ohľady na nič.
Tvrdohlavý skladateľ i napriek všetkým komplikáciám, spojeným s chorobou, svoju poslednú symfóniu i sám premiéroval v roku 1824.
Od tých čias „Beethovenova deviatka“ znela pod taktovkami zástupov dirigentov.
MYSTICKÁ KOMPOZÍCIA
V Košiciach zaznie pod vedením vynikajúceho Leoša Svárovského, ktorý v tejto sezóne zastáva post hlavného hosťujúceho dirigenta ŠfK.
„Posledná symfónia Ludwiga van Beethovena je pre mňa mimoriadnou, až mystickou kompozíciou, ktorú na svojich koncertoch dirigujem veľmi často. Obzvlášť v Japonsku, kde dielo zvykne byť hrané predovšetkým v adventnom období pred Vianocami všetkými japonskými orchestrami skutočne v desiatkach predvedení,“ hovorí dirigent Leoš Svárovský, ktorý pôsobí taktiež na poste šéfdirigenta Aichi Central Symphony Orchestra Nagoya (Japonsko) a stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie.
Vďaka nečakanému záskoku za svetového dirigenta Vladimira Fedosejeva nedávno dirigoval na slávnostnom koncerte na Pražskom hrade jeden z najlepších svetových orchestrov, moskovský Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského. Po veľkom úspechu tohto koncertu Moskovčania pozvali L. Svárovského k trvalej spolupráci nielen v Moskve, ale aj pri ďalších zahraničných aktivitách.
„Na košické predvedenie Beethovenovej deviatej sa obzvlášť teším – okrem vynikajúceho orchestra ŠfK na tomto koncerte budeme môcť privítať aj skvelý zbor a sólistov, s ktorými mám výbornú spoluprácu. Napríklad s Adrianou Kohútkovou a Petrom Mikulášom som pred dvoma týždňami spolupracoval na skvelom projekte Dvořákovho oratória Svatá Ludmila,“ dodáva.
(lech)
Foto: archív šfk
Odporúčané články
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.