Košická „Mozaiková lady“ v Poprade

Takzvané sgrafito realizovala na budove popradského Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku v roku 1963. Viackrát ho neodborne premaľovali a hrozil jeho zánik.

Počas leta ho však pod vedením akademického sochára Martina Kutného zreštaurovali, a tak zachránili pre ďalšie generácie. „Toto je veľmi pozitívny príklad, ako sa dokážu spojiť pamiatkari, študenti, škola, galeristi, reštaurátori a iní odborníci a spoločne urobiť veľmi jednoduchú, ale pritom krásnu vec, a to zachrániť nejaké dielo, ísť po jeho stopách a ukázať ho verejnosti,“ zhodnotil koordinátor projektu Juraj Gembický.

Nemka tvoriaca v Košiciach

Herta Ondrušová-Victorinová žila od roku 1938 v Košiciach, svojou komornou a monumentálnou tvorbou prispela výrazne do výtvarného života východného Slovenska. Ako „Mozaiková lady“ sa preslávila najmä svojimi monumentálnymi dielami – mozaikami v interiéroch a exteriéroch známych i menej známych košických stavieb. Odborná garantka projektu Iveta Bujnová upozornila, že jej dielo na fasáde popradského gymnázia je ojedinelé, „Budovu projektoval Eugen Kramár, významná osobnosť slovenskej architektúry. Bol desať rokov väznený a po tvrdých rokoch sa usídlil v Košiciach. Zrejme táto budova bola prvou stavbou po rokoch vo väzení. Oni dvaja sa s Hertou poznali a myslím si, že veľmi tam zavážili ich životné osudy a spojilo ich také to pošliapanie doby, v ktorej žili,“ priblížila Bujnová.

Nový pohľad na mozaiky

Tatranská galéria v Poprade si pri príležitosti slávnostného predstavenia a ukončenia projektu obnovy sgrafita pripravila odborný blok prednášok a zároveň aj výstavu intervencií žiakov popradského Gymnázia na Ul. Dominika Tatarku na dielo Herty Ondrušovej-Victorinovej. „Ide o pohľad mladých ľudí, ktorí nie sú ovplyvnení socializmom. Myslím si, že konečne mohli vidieť podstatu toho diela bez povinného socialistického pohľadu. V dokumentačnom centre mali popis sgrafita, kde je napríklad napísané, že má poľnohospodársky a priemyselný motív, keďže jeho súčasťou sú kukurica, pšenica i ozubené koliesko. Študenti sa však hneď pýtali, prečo sú tam aj kniha, stromy či slnko. Sú tam teda ďalšie motívy, ktoré boli počas socializmu prehliadané a vďaka našim študentom teraz vyjdú na povrch,“ skonštatovala na záver autorka myšlienky obnovy sgrafita Jana Harbuľová. Projekt sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore z Nadácie Pontis.