Lesk a sláva maľby

Portréty, náboženská a mytologická maľba, krajinomaľby, zátišia, žánrové výjavy z vidieka, vojnové scény a maľby prístavov… Výstava holandskej maľby 16. až 18. storočia, ktorú sprístupnili verejnosti vo Východoslovenskej galérii minulý týždeň, ponúka jedinečnú pestrosť žánrov a majstrovstvo autorov.

Najstaršie diela pochádzajú z doby okolo roku 1550 a najmladšie z polovice 18. storočia, keď sláva baroka vrcholila.

Kľúčové diela

Zatiaľ čo náboženské a mytologické maľby sú zastúpené prevažne v kópiách podľa kompozícií slávnych manieristov (Bartolomeus Spranger, Johann Stradanus, Christoph Schwarz, Joachim Wtewael), kľúčové diela divák nájde predovšetkým medzi krajinomaľbou a žánrom. Za pozornosť stojí Horská krajina s kožkármi od Nicolaesa Berchema, Mlyn na brehu rieky Jana van Goyena a Horská krajina s vodopádom Jacoba van Ruisdaela, teda autorov, ktorí sa stali synonymom pre holandskú krajinomaľbu.

V skvelom a reprezentatívnom súbore zaujmú Lode kotviace pri pevnosti Jana Rietschoofa, žiaka posledného veľkého maliara tohoto žánru – Ludolfa Backhuysena.

Výstava ponúka pestrú paletu žánrov a majstrovstvo holandských maliarov.

Majstri nad majstrov

Medzi maľbou vidieckych a vojnových scén je nutné upozorniť na tvorbu Philipsa Wouwermanna, ktorý bol vo svojej dobe oceňovaný pre schopnosť vyjadriť sa na malom formáte s jedinečnou ľahkosťou. V 17. storočí bol najžiadanejším holandským maliarom v celej Európe. Nie menej zaujímavý je súbor zátiší, ktorému dominuje Lovecké zátišie Joannesa Fyta, najvýznamnejšieho žiaka presláveného Fransa Snydersa, a Starý muž s košom vajec od Cornelia van Delffa. Ten patril k najranejším maliarom zátiší v Holandsku. I keď je portrét zastúpený iba ukážkami, obraz neznámeho manželského páru Cornelisa van der Voorta je charakteristickou ukážkou amsterdamskej portrétnej školy. Výstava potrvá do 30. októbra 2016.

Vášeň zberateľa Vlastimila Zátku

Historická zbierka holandského a flámskeho umenia Alšovy jihočeské galerie má pôvod v troch rôznych zberateľských aktivitách. Skladá sa z vlastných galerijných nákupov a výpožičiek pražskej Národní galerie. Najzaujímavejšie obrazy, ktorých nadobudnutie predstavuje tradičný spôsob dobového zberateľstva, však pochádzajú zo zbierky významného juhočeského patriota, právnika Vlastimila Zátky. Zberateľ začal budovať kolekciu v roku 1918, keď sa zameral na starých majstrov. Novú kvalitu predstavovala pre Zátku predovšetkým spolupráca s významným obchodníkom Júliusom Singerom, s ktorým začal spolupracovať od roku 1927. Do tej doby predovšetkým nárazové nákupy získali opodstatnenie, ktoré vyvrcholilo Zátkovým otvorením zbierky verejnosti v roku 1937. Po vzore svojich predchodcov vydal aj sprievodcu zbierkou, ktorý je dodnes zaujímavým zdrojom informácií o povahe dobového znalectva a preferencií.

Foto: Veronika Janušková