Martin Husovský tvorí pre poslucháčov i divákov

Počuli ste už o slovenskej hudobnej skupine, ktorá si spolu nikdy nezahrala? Jej meno je The Ružbachs a v roku 2017 dokonca vydala album „Oxrón“. Medzi jej členov patrí aj 35-ročný Prešovčan Martin Husovský zo skupiny Komajota. V KISS RÁDIU prezradil okrem pozadia novej skupiny viac aj o svojej divadelnej tvorbe.

„The Ružbachs je štúdiový projekt, ktorý vznikol, keď som sa nudil. Michal Baláž je náš dvorný textár, ktorého prezývame Ružbach. Vydal zbierku textov a chcel, aby som ju zhudobnil. Mňa to tak chytilo, že som nahral celý album,“ hovorí Martin Husovský. Okrem neho sa na ňom podieľal Ľuboslav Petruška z kapely Chiki liki tu-a a Stano Čorej z Komajoty.

Zaujímavé na týchto textoch je, že sú písané vo voľnom verši, čo bolo pre skladateľov hudby veľkou výzvou. Z rovnakého pera je novinka Komajoty s názvom „Iba“. „Text ku skladbe Iba bol mienený ako začiatok ďalšieho albumu The Ružbachs. Ale povedal som si, že to skúsim s Komajotou.“

Nádej bez depresií

Pesnička hovorí o pokrytectve v každodennom živote, keď človek trpí tým, že niečo nerobí z vlastného presvedčenia. „Veľakrát sa človek zamyslí, či to, čo robí, je presne to, čo chcel robiť. Fakt kvôli tomu som študoval, aby som niekde sedel dvanásť hodín a zažíval, čo zažívam? Samozrejme, nájdu sa aj výnimky. Ľudia, ktorí robia to, čo ich baví. Ako napríklad ja,“ hovorí natešene. 

Podľa neho je na dnešnej dobe smutné, že ľudia svoj smútok a nešťastie z toho, že ich práca nebaví, prenášajú na svoje okolie. „Iba“ však nemá vyznieť depresívne. „Je hlavne o nádeji. Zem sa krúti a vždy príde ďalší deň, ktorý môže byť lepší, ale aj horší. To nikto nevie. No práve čas, ktorý prežívame, by sme si mali vychutnávať naplno.“

Otec taxikár

Svoj život sa snaží užívať každý jeden deň. „Myslím, že žijem naplno, dokonca viac, než je zdravé. Dvadsaťštyri hodín je veľakrát málo na to, čo chcem stihnúť.“ 

Do veľkej miery ho zamestnávajú otcovské povinnosti.

„V istom veku detí sa rodič stáva už iba taxikárom. Vozí ich do škôlky, školy, na rôzne krúžky. Najkrajší je pozdrav môjho syna piataka, keď vojde do auta a hneď sa opýta, či sa nebudem hnevať, keď mi niečo povie…“ 

Čas na seba si Martin nachádza, keď tvorí hudbu. Nie vždy však ide o kopnutie múzy, ktoré pretvorí do vydarenej piesne. Keďže sa venuje aj divadelnej tvorbe, často ho k skladaniu pritlačia termíny.

Jasný koncept

Práve za túto tvorbu získal ocenenie Dosky 2019 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2018-2019, a to za predstavenie Prešovského národného divadla Moral Insanity. „Veľmi dobre sa mi na tom pracovalo, pretože koncept bol jasný od začiatku. Keď ma osloví režisér pre spoluprácu, najťažšie je vymyslieť hudobný jazyk. Povieme si, či to bude folklór alebo tanečná hudba, dobová, stredoveká… Keď človek už má kľúč a vie, aké nástroje má obsadiť, ide to samé od seba.“

V hre Moral Insanity šlo o hudbu hranú z páskových magnetofónov. Martin použil syntetizátory, ktoré našiel vo svojej garáži. Veľkým problémom bolo preňho nájsť funkčný magnetofón.

Z pátrania mu doma ostalo šesť nefunkčných…

(DG, PD, SZ)