Mirjana Karanović: Umenie by malo provokovať

Srbská herečka Mirjana Karanović neprišla na Slovensko prvýkrát. Film nakrúcala už v Česko-Slovensku. V roku 2007 navštívila Art Film Festival v Trenčianských Tepliciach, kde bola zároveň súčasťou hlavnej festivalovej poroty. Získala tu ocenenie Hercova misia za film Grbavica, ktorý vyhral Zlatého medveďa na filmovom festivale v Berlíne.

Herečka sa môže pýšiť niekoľkými oceneniami. Za post najlepšej herečky si vyslúžila cenu Big Golden Arena. Ocenený bol napríklad aj film Underground, v ktorom si herečka zahrala, a to Zlatou Palmou v Cannes.

Ste úspešnou herečkou, scenáristkou a režisérkou zároveň. Ktorá z týchto činností je pre vás najobľúbenejšia? Píšete si radšej scenár, režírujete, alebo máte najradšej herectvo?

Primárne som herečkou. Písanie a režírovanie je len spôsobom, akým si rozširujem svoj osobný a umelecký priestor pôsobenia. Čiže si vždy napíšem príbeh, ktorý chcem sama ako herečka prezentovať, a ktorý sa ma týka ako ženy. Nie je mojou ambíciou byť režisérkou a nakrúcať scenáre niekoho iného.

Týmto príkladom vášho obsadenia viacerých pozícií je aj úspešný film Dobrá manželka. Vyšiel tohto roku. Čím je tento film, ktorý ste na tohtoročnom Art Film Festivale predstavili výnimočný?

Väčšinou ženy na Balkáne majú tendenciu robiť rozhodnutia na základe toho, ako rozhodujú ich muži. Pre nich to znamená pocit bezpečia. Svojho muža majú za ochrancu. Prijímajú jeho rozhodnutia. Ženy si vyberajú pasívnu cestu žitia. A to je to, čo značí titul filmu Dobrá manželka. Je v poriadku byť dobrým, keď sú časy dobré. Ale keď sú časy zlé, musíte prestať byť dobrý. Musíte niečo povedať a musíte zaujať postoj. Prestať sa tváriť, že všetko je v poriadku. Zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Môj film je o tom. Je to dobrá manželka, ktorá je oddaná svojej rodine. Pokúsila som sa ukázať príbeh ženy, uvedomujúcej si túto situáciu. Táto žena bola donútená urobiť rozhodnutie o svojej budúcnosti.

Vďaka čomu ste si vybojovali ocenenia? Bolo potrebné nabrať odvahu, alebo prekonať strach?

Vôbec som sa nebála. Nemala som pocit, že robím niečo odvážne, pretože som chcela provokovať. Myslím si, že umenie by malo provokovať. Pretože provokácia je vlastne v centre mojej umeleckej tvorby. Mám pocit, že pokiaľ neprovokujem, a pokiaľ môj divák nie je otrasený tým, čo vidí, tak to nemá zmysel.

Za svoje úspechy vďačíte talentu alebo vás posúva dopredu práca na sebe, či každá nová rola?

Rozvíjam sa zvnútra smerom von. Pre mňa je vždy najdôležitejšie odhaliť a pochopiť to, čo sa odohráva vo vnútri postavy, ktorú hrám. Pre mňa je hranie hrou, a ja sa veľmi rada hrám. Hrám sa od detstva. No s tým rozdielom, že teraz sa na to dôsledne pripravujem. Zachovávam si rovnakú vášeň pre hranie. A najlepšie sa mi pracuje s ľuďmi, ktorí túto vášeň so mnou zdieľajú.

Čo je podľa vás najdôležitejšie na ceste stať sa dobrou herečkou, scenáristkou, režisérkou?

Dôležitá je zvedavosť a odvaha. Odvaha nie je len vyzliecť si oblečenie, ale aj vložiť do postavy kúsok seba. Ba dokonca všetko zo seba. Ja vždy dávam zo seba úplne všetko. Snažím sa žiť životom svojej postavy. Až tak, že sa mi napríklad stane to, že sa zaľúbim do svojho hereckého partnera. Trvá to, kým sa projekt neskončí. Je to krásne, ale rovnako to bolí. Ale bolesť je v poriadku, znamená to, že žijete.

Od výbornej herečky sa očakáva, že zvládne zahrať čokoľvek. Je nejaká rola alebo scéna, ktorú neobľubujete?

Pre mňa je najdôležitejšie s kým pracujem, a nie to, čo robím. Urobím čokoľvek. Pretože som rada súčasťou projektu. Nie je pre mňa dôležité vytvoriť úspešný film, ale byť jeho súčasťou. Utvoriť hodnotný film.

Foto: reefe