Päťlístku ženy nechýbajú

Lukáš Latinák, Marián Miezga a Róbert Jakab. Hviezdna zostava v štúdiu KISS RÁDIA rozprúdila veselú debatu. A to nielen o úspešnom divadelnom predstavení, ktoré oslavuje v tomto zložení už svoju dvadsiatku.

Na koho to slovo padne… Tak sa volá milá groteskná inscenácia, ktorá zavítala aj na východ. Okrem našich hostí v nej vystupuje Vladimír Kobielsky a Juraj Kemka. Herecká zostava z každého kúta Slovenska. Akým publikom sú východniari?

„Košice máme radi, sme zvyknutí sem chodievať a vždy sa tešíme,“ zhodnotil Lukáš Latinák. Východ sa im páči aj kvôli tomu, že tu vždy stretnú niektorých zo svojich kamarátov a kolegov aj zo Štátneho divadla Košice. 

„Okrem ľudí sa nám na východe páčia ešte ženy,“ podotkol Róbert Jakab. A niet sa čo čudovať, jeho partnerka je Prešovčanka. Ako jediný neženatý chlap z tejto partie vysvetlil svoj status: „Nestihol som sa ešte oženiť. Mne všetko trvá dlhší čas. Je to adekvátne môjmu ja a mojej životnej existencii.“ Dodal však, že aj to raz určite príde. 

Medzi piatimi chlapmi

V predstavení hrajú piati chlapi. „Ponorka“ ich však netrápi. „Už sme si na seba tak zvykli, že by sme si len ťažko vedeli medzi nami predstaviť nejaké ženy,“ povedal o hre Lukáš a zdôraznil fakt, že v nej ani miesto pre herečku nie je. 

V tomto zložení je veľa smiechu nielen v zákulisí, ale aj na javisku. Chlapci priznali, že sa niekedy dostanú do takého návalu smiechu, že sa nevedia len tak rýchlo naštartovať opäť do hry. Prichádzajú rôzne situácie, ktoré herci nečakajú a snažia sa improvizovať. Tieto okamihy vedia byť aj vďačné, keďže vyvolajú veselú zábavu aj v publiku. „Diváci vidia, že keď sa herci smejú, asi sa stalo niečo, čo sa nemalo,“ objasnil so smiechom Latinák.

Presne takto s dobrou náladou si ich väčšina ľudí aj predstavuje. Herci, ktorých si púšťame do obývačky a ktorí nás bavia svojimi vtipmi. Akí sú ale v civile? 

Spievajú a hrajú veselých

„Nie som veľmi dobrý rozprávač vtipov. Ľudia to asi pochopili a maximum, čo chcú, je odfotiť sa so mnou,“ povedal na svoju osobu Róbert Jakab. Inak je to však podľa hercov v kruhu ich rodiny. Tí sa pred nimi nehanbia ako cudzí a na oslavách ich povzbudzujú, aby sa takpovediac predviedli. 

„Tam sa od nás očakáva – zaspievaj, veď si herec,“ zasmial sa Marián a hneď ho doplnil Lukáš: „Zahraj veselého.“ Väčšinou to však dopadne tak, že nezaspievajú a nijak sa nepredvádzajú. Herci priznali, že milujú spontánnu zábavu a nie nútenú. „Ľudia majú pocit, že to je spojené s naším povolaním. Lenže to, čo my hráme na javisku, je nacvičené, okrem improvizácie. Nie vždy sme v civile veselí dvadsaťštyri hodín denne, nie vždy na to máme náladu,“ dodal Róbert. 

Podľa slov Lukáša si ľudia často myslia, že sa nerozprávajú s hercom, ale s postavou, s ktorou si ho stotožňujú vďaka televíznej obrazovke. Avšak, takto to nefunguje.    

(SZ, JP)