Zomrela legenda košickej opery

V utorok vo veku 92 rokov zomrel jeden zo zakladateľov a dlhoročný sólista Opery Štátneho divadla Košice Július Regec. Lyrický tenorista spieval v desiatkach najznámejších operných postáv a bol jednou z najväčších osobností Štátneho divadla Košice v jeho histórii. 

Na javisku divadla vo svojom rodnom meste pôsobil takmer 50 divadelných sezón od jeho vzniku v roku 1945, kedy sa na základe konkurzu stal ako 20-ročný členom práve vznikajúceho operného zboru. 

Nemyslel, že bude sólistom

Muzikologička Dita Marenčinová pri príležitosti jeho nedávnych 90. narodenín o majstrovi napísala, že keď nastúpil po konkurze do zboru, neodvážil sa ani pomyslieť na to, že by niekedy mohol stáť na javisku ako sólista. 

Jeho prvé kroky na javisku sa viažu k zborom v Poľskej krvi a Traviate. Prvý zážitok aj s obrovskou trémou zo samostatného výstupu zasa k malej postave černoška v operete Stambulská ruža.

O tri roky neskôr ho už obecenstvo vnímalo ako sólistu v úlohe Alfréda v opere Netopier a ako Vaška v Predanej neveste. Túto úlohu považoval J. Regec za svoju prvú ozajstnú opernú rolu. O necelých desať rokov v tejto opere stvárňoval Jeníka.

K sólistickej dráhe bol povzbudzovaný najmä dirigentom Radovanom Fest Spišiakom (ktorý v tom čase povyťahoval zo zboru viacerých budúcich vynikajúcich sólistov), zbormajstrom Jánom Grünwaldom, ale i samotným riaditeľom Jankom Borodáčom, ktorému osud opery i baletu ležal mimoriadne na srdci. 

Éra veľkých postáv

Po návrate z dvojročnej vojenskej služby nastúpila éra veľkých a náročných postáv v základnom talianskom repertoári, v operách ruských, českých, slovenských, nemeckých, francúzskych… 

V roku 1949 J. Regec podpísal dekrét sólistu opery a postupne, jednotlivými úlohami, rástol jeho umelecký potenciál. Štátne divadlo v ňom získalo mimoriadne pracovitého, zdravo ctižiadostivého a vždy spoľahlivého sólistu-tenoristu, pre ktorého sa nikdy nemuselo odriekať predstavenie, schopného kedykoľvek zaskočiť za kolegov. 

Jednoducho – spieval

Osobnosť J. Regeca treba vnímať ako stálicu operného súboru v Košiciach, ktorý sa vysokou mierou zaslúžil o rastúce dobré meno tohto súboru od konca 50. až do 80. rokov 20. storočia. Jeho lyrický tenor znel vo všetkých úlohách bezpečne. Ako sám hovoril, nikdy veľa nešpekuloval nad ťažkosťami, ktoré ukrývali jednotlivé party. Jednoducho – spieval… Bol suverénom, ktorého obecenstvo milovalo aj pre jeho krásne stvárnené úlohy milovníkov v rôznych operetách.

J. Regec naštudoval okolo 70 väčších i menších postáv v operách a asi 30 postáv v operetách. Je možno aj zarážajúce, že okrem Ceny mesta Košice, ktorá mu bola udelená za celoživotnú umeleckú dráhu sólistu v roku 2005, sa mu nedostalo výraznejšieho celospoločenského ocenenia.