KOMENTÁR MARIÁNA BALÁZSA: Nekonečný parkovací príbeh

Od júna 2016 má firma EEI účinnú zmluvu na nájom plôch na parkoviskách v rezidentských lokalitách.

Podľa schváleného harmonogramu majú byť po uplynutí 37 týždňov ukončené aj posledné činnosti, to znamená v tom termíne má byť vybudovaných 730 parkovacích miest. Nech rátame ako rátame, vychádza to na koniec marca tohto roku.

Sám primátor Richard Raši v októbri 2016 potvrdil, že „marec 2017 je deadline na vybudovanie všetkých miest na parkovanie“. Vzápätí to potvrdil aj šéf EEI.

Firma však dokončila do tohto termínu len niekoľko desiatok parkovacích miest. V nepríjemnej situácii sa magistrát rýchlo vynašiel. Tých 37 týždňov vraj „znamená minimálny čas potrebný na zvládnutie celého procesu prípravy a výstavby nových parkovacích miest, nie však konečný termín“. Ba dokonca konečný termín „ani nie je možné exaktne určiť“.

Že tomu nerozumiete? Nič to, nie ste sami. Lebo tomu sa rozumieť naozaj nedá. Nehovoriac o tom, že termín „minimálny čas“ sa v schválenom harmonograme vôbec neuvádza.

Predtým konečný termín bol a potvrdili ho aj primátor. Dnes magistrát tvrdí, že konečný termín nie je (podľa toho by firma pokojne mohla budovať parkovacie miesta aj sto rokov).

Primátor Raši má dostatok dôvodov prehlásiť, že pohár trpezlivosti pretiekol, a vypovedať zmluvu. Namiesto toho mesto trápnym spôsobom a v rozpore s harmonogramom i niekdajšími vyjadreniami samotného primátora Rašiho i šéfa EEI znovu obhajuje neschopnú firmu. Logicky sa tak natískajú otázky o skutočných motívoch. To, čo sa v Košiciach deje okolo parkovacej politiky, resp. parkovacieho biznisu je už voči občanom nehorázna drzosť.

foto archív M.B.