Len aby im neubudlo
Že si v zdraví a chorobe nie sme všetci rovní, na to sme si už zvykli. Príkladov je okolo nás naozaj mnoho. Stačí len pozorovať, akú zdravotnú starostlivosť a opateru dostávajú VIP osobnosti a akú obyčajný človek.
Rozdiely však nie sú iba v tom. Pracujúci občan je ako, prepáčte mi tento výraz, dojná krava. Vymedziť jej priestor, aby sa mohla trochu nažrať a vydojiť ju do posledného decka mlieka. V prípade človeka do posledného centa. Postará sa o to štát, ktorý z našich príjmov ujedá najviac, mnoho ďalších inštitúcií a úradov, sociálnych a iných systémov. Pri priemernom plate obyčajného Slováka a vysokých odvodoch toho ľuďom veľa v peňaženkách nezostáva.
Na rozdiel napríklad od lekárov, sudcov, politikov či poslancov. Ich mzdy sú všeobecne známe. Žiaľ, nájdu sa takí, čo ani pri vysokých garantovaných príjmoch nemajú stále dosť. O sudcoch kolujú neuveriteľné historky, ako prichádzajú k majetkom. No nevidno u nich ani najmenšiu snahu o komunikovanie s verejnosťou, aby tento svoj image aspoň nejako napravili.
Lekári boli nespokojná kasta, ktorá stíchla, keď si pred pár rokmi vydupala výrazné zvýšenie platov. Príklady z ambulancií však ukazujú, že niektorým sa máli. Začali vyberať poplatky od pacientov, lebo ich obťažovalo vypísať nejaké potvrdenie či objednávať na čas. Keď im niektoré zákonom zatrhli, obratom vymysleli iné, len aby im neubudlo.
Pritom v nemocniciach opadáva omietka, prefukuje okná, pacient si musí z domu priniesť aj toaletný papier a nikoho nezaujíma, že pri obyčajnej návšteve lekára strávi v čakárni hoci aj celý deň. Na súdoch zasa trvá „spravodlivosť“ neuveriteľne dlho.
Čo na to politici či úradníci? Nuž, opatrne mlčia, veď aj im môže čochvíľa hroziť kolaps a potom možno bajpas… Iným za korupciu basa. Ale iba čisto teoreticky. Či viete o niekom, kto sedí?
Foto: shutterstock