Prečo je Veľká noc veľká?
Ako môže byť noc VEĽKÁ? Skôr dlhá, alebo krátka, nie? Aj takéto otázky mi v detstve vírili hlavou… Mama mi s úsmevom vysvetlila, že noc, rovnako ako deň, sa nemeria len časom. Že pre ňu je VEĽKÝ deň, keď som sa narodil.
A náš pán farár, ku ktorému som (ne)dobrovoľne chodil na katechizmus, nám vykladal o zázračnej VEĽKEJ noci, keď ukrižovaný Ježiš Kristus zmizol z hrobky, do ktorej ho pochovali, a zjavil sa svojim kamarátom, dvanástim apoštolom, aby ich podržal nad hladinou. Bola to VEĽKÁ noc, pretože vstal z mŕtvych, hovoril chlapík v sutane, ktorý jazdil na Felícii, chodieval na futbal a v hľadisku občas nadával ako kondáš. Asi práve preto som ho mal rád…
Rovnako som mal rád VEĽKONOČNÉ sviatky. Moje sestry maľovali vajíčka (to najkrajšie pre mňa) a vyrábali vajíčkový koňak. Mama ma zvykla vziať do Dómu svätej Alžbety, kde ten istý pán farár (už nenadával) posvätil
VEĽKONOČNÚ šunku, klobásky, na tvrdo uvarené vajcia a čerstvo upečenú bábovku. A ja som sa tešil na návrat domov, aby som sa konečne po dlhom pôste poriadne napráskal.
No a potom nadišla DLHÁ noc z nedele na pondelok. Nevedel som sa dočkat rána. Mamina sestra, teta Ela, mi zakaždým, keď som ju prišiel obliať, dala maľované vajíčko a pätdesiať korún ceskoslovenských. Tak isto moja
krstná mama a všetky príbuzné. Za vyoblievané peniaze som si kúpil bicykel Junior. A tešil som sa na ďalšiu VEĽKÚ noc…
Až oveľa, oveľa neskôr som zistil, že Židia majú tiež svoju VEĽKÚ noc. Pesach alebo Sviatok nekvasených chlebov. Je pripomienkou úniku z egyptského otroctva. A Židia na celom svete ho oslavujú zhruba v tom istom čase ako kresťania VEĽKÚ noc. Pekné sviatky, Košičania!