Vladimír Špinner: Dobrí holubi sa vracajú

Mnohí iste poznáte vynikajúci český film s týmto názvom. Hovorí o závislosti, ale je aj silným príbehom lásky a vytvárania puta.

Myslím, že oboje platí v prípade ľudí, ktorí Košice stále považujú za svoj domov, aj keď ich osud zavial celkom inde. Radi sa vracajú a už po zopár nádychoch košického vzduchu sú tam, kde sa vždy cítili najlepšie. Akoby práve na tomto médiu „fičali“.

Ťažko povedať, čím Košice vytvárajú toto fluidum. Jednoducho tu je a existujú desiatky prípadov a príbehov ľudí, ktoré dokazujú, že naozaj funguje. Nech žijú a pracujú kdekoľvek vo svete, odrazu ich stretnete, hádajte kde – no predsa tu doma. Na uliciach, v kaviarni, na športovom podujatí, koncerte, v divadle či inde.

Sám dobre viem, o čom hovorím. Pracoval a býval som už v niekoľkých mestách dosť vzdialených od Košíc. Nemôžem povedať, že by som sa tam cítil zle. Ale  kedykoľvek som opäť vstúpil na rodnú hrudu, bolo to, ako keby som nikdy neodišiel.

Súčasná doba často ľuďom poskytne prácu alebo inú príležitosť celkom inde, než by chceli. Vidíme to na rade príkladov. Mnohí odišli z Košíc, lebo život tak chcel. Puto však zostalo. Pre iných je zase väzba taká silná, že odolajú aj veľmi lákavým ponukám a zostávajú.

Vážme a peľhajme si tento vzťah. Podľa mňa to patrí medzi hodnoty ducha, že nezabúdame na miesta, kde sme vyrástli, urobili prvé nesmelé krôčiky.

Predvčerom pred vystúpením Andyho Fletchera z Depeche Mode v košickej Tabačke som zazrel v dave ľudí jedného takého holuba, lepšie povedané holubicu Janku. „Prelietala“ už celý svet, žila v Paríži, Londýne, New Yorku, Riu de Janeiro. A odrazu ju stretnete tu v Košiciach. Ani nemôže byť lepší dôkaz toho, že mám pravdu.

Foto: Shutterstock