Vladimír Špinner: Svet sa asi zbláznil
Svet sa asi zbláznil, hovorievala moja babička a myslela tým rôzne prejavy dekadencie, čiže úpadku nielen v kultúre, ale najmä v správaní a prejavoch rôznych skupín ľudí.
Bol som malý chlapček a veľmi som tomu nerozumel, ako sa môže svet zblázniť. Teraz už to viem oveľa lepšie pochopiť, čo tým myslela. A nie je to len pod vplyvom najčerstvejších udalostí z Paríža.
Keď sa totiž na to celé bližšie a pozornejšie pozrieme a zamyslíme sa, je priam do očí bijúce, že sa prestávame správať ako kultúrni a mysliaci ľudia. Z migrantov robíme strašiakov a bezmála nebezpečných teroristov, pričom v drvivej väčšine ide o ľudí pred niečím utekajúcich, tak ako v minulosti utekali naši predkovia. Utekali pred prenasledovaním, väznením, vraždením, útrapami aj pred chudobou a biedou (to na margo takzvaných ekonomických migrantov). Ruku na srdce, koľko takých ľudí zo Slovenska odišlo a nielen za socializmu. Ako nazývať tých, čo odchádzajú do zahraničia za lepším životom, lepšou prácou, lepšími peniazmi aj v súčasnosti? Fakt nikoho takého nepoznáte? Hľadíte aj na nich s opovrhnutím?
Paradoxne, najväčší krviprelievači aj teraz v Paríži alebo Breivik v Nórsku sa nenarodili ako radikálni islamisti, nepochádzajú z púští Blízkeho východu, ale sa nimi stali tu doma v Európe.
Koľko máme na Slovensku radikálov schopných v mene dvojkríža aj ukrižovať, koľko ich je v Maďarsku, koľko v iných európskych štátoch. Hocikedy sú odhodlaní siahnuť po zbrani či rozbíjať si lebky v duchu akýchsi pochybných ideálov alebo ideológií. Žiaľ, nájdu sa aj politici, vzdelaní ľudia, ktorí ihneď „pozdvihnú tieto zástavy“ a na vlnách nacionalizmu smerujú do parlamentov štátov.
Na toto asi myslela moja babka, len to vyjadrila svojimi jednoduchými slovami.
Foto: TASR