Vladimír Špinner – Termíny nás (ne)trápia
V piatok by mala na trať v meste po rekonštrukcii vyraziť prvá električka. Na skúšku. Máme len 25. septembra, takže všetko sa zdá byť v poriadku, aj keď sa veľa hovorí o posúvaní celkového termínu. Všeobecná spokojnosť však nepanuje.
Určite to nie je kvôli termínom. Každý, kto niečo staval, vie, že rozhodujúce pre neho nebolo stihnúť nejaký termín, ale to, aby sa práca urobila kvalitne. Po všetkých stránkach, so všetkými detailmi. Aby na výsledné dielo ako investor mohol hľadieť s uspokojením, že jeho peniaze boli dobre použité.
Cez paralelu veľkých stavieb
Preto mi nejaké naháňanie termínu zvaného 28. september vôbec nič nehovorí (nech mi maratónci odpustia – verím, že najstaršie podujatie tohto druhu v Európe nič neohrozí). Keď nazrieme do histórie veľkých stavieb či rekonštrukcií v Košiciach, nešlo tam v prvom rade o termín. Dlažba na Hlavnej ulici, oprava Michalskej kaplnky či košického Dómu sv. Alžbety, rekonštrukcia divadla (tá mala poriadnu bradu). Kto sa pýtal na termín? Na výsledné diela hľadíme dnes s uspokojením, ba až s hrdosťou, lebo robia naše mesto krajším a lepším.
Pre Európsku úniu nie je dôležité, či v nejakých Košiciach dokončia električkovú trať, na ktorú dali veľkú časť peňazí, v septembri alebo v októbri. Chcú vyúčtovanie za celú rekonštrukciu.
Dokáže to Dúha?
Aj pre nás všetkých a pre mesto je dôležité to, čo pre každého individuálneho stavebníka, aby sa to dokončilo poriadne – v najvyššej možnej kvalite.
Ak toto Dúha dokáže vo zvyšnom čase, asi jej odpustíme aj ten veľmi rozpačitý začiatok, akého sme boli svedkami. Z takého či onakého dôvodu sa zdalo, akoby stavba spala spánkom Šípkovej Ruženky. Nebyť toho, mohol by byť dnes aj termín v ažurite.
Naši čitatelia nás denno-denne bombardujú zdanlivo „maličkosťami“ – nedorobkami, nedomyslenými prvkami celej stavby, ktoré im strpčujú život alebo vyvolávajú kyslý úsmev a otázniky na tvári. Je ich viac, než by sa čakalo. Dajme teda aj my na koniec otáznik. Vypočuje ich niekto?
Foto: Veronika Janušková
