Košický maratón bola výzva, na newyorskom ponesie vlajku

„V základe sa odlišujeme od ostatných ľudí. Ak chcete niečo vyhrať, bežte 100 metrov. Ak chcete niečo zažiť, bežte maratón,“ povedal jeden z najznámejších československých bežcov Emil Zátopek, štvornásobný olympijský víťaz, ktorý na olympiáde v Helsinkách v roku 1952 vyhral beh na 5 a 10 kilometrov a dokonca aj maratón. Bežal ho prvýkrát v živote…

Slová bežeckej legendy potvrdzuje každý človek, ktorý prepadol tomuto športu. V Košiciach je takých dosť. Najmä vďaka najstaršiemu európskemu maratónu, ktorý bol v našom meste v uplynulú nedeľu už po 96-krát.

Na štart tohtoročného Medzinárodného maratónu mieru sa postavilo 1 593 bežcov, z toho 230 žien. Medzi nimi bola aj tridsiatnička Majka Karabová, ktorá si svoju ‚domovskú‘ trať odbehla po prvý raz. Tretieho novembra ju však čaká ďalšia výzva. Štartovať bude na newyorskom maratóne. Zároveň na ňom ponesie aj slovenskú vlajku.

Plnenie snov

Majka sa narodila v Košiciach, chodila tu do školy, vyštudovala marketing a manažment na vysokej škole ekonomickej. Počas celého štúdia však uvažovala o tom, že pôjde do Ameriky. 

„Mala som však vážny vzťah a dobrú robotu v meste, tak som to prestala riešiť. Stále ma to tam ale ťahalo a ťahá ma doposiaľ.“ 

Neskôr sa jej podarilo vycestovať aspoň na pár mesiacov. „Chcela som tam aj ostať, ale už mi končili víza, tak som sa rozhodla, že pôjdem za bratom do Londýna, kde som zostala dva roky.“ 

Získať prácu nemala nikdy problém. Ďalšie dva roky strávila vo Francúzsku, kde dostala ponuku pracovať na luxusnej lodi. „Bola som manažérkou v jednom luxusnom hoteli a ubytoval sa tam aj kapitán lode, ktorý ma prehovoril. V stredisku končila letná sezóna, tak som sa rozhodla. Od januára 2011 som stále na mori.“

Suchý tréning na vode

Behu sa Košičanka nikdy predtým intenzívne nevenovala. „Môžem povedať, že ma začal zaujímať iba pred dvoma rokmi. Na lodi nie je veľa možností na pohyb, a preto, keď sme niekde zakotvili, vybrala som sa vždy na pevninu a behala som. Najprv päť kilometrov, neskôr osem, desať… Takže minulý rok som zabehla päť a tohto roku už dva polmaratóny a dva maratóny,“ hovorí Majka o svojich bežeckých úspechoch. 

„Začala som si nejako uvedomovať, že asi nie som v tom správnom zamestnaní, keďže na lodi sa trénovať nedá.“ Aj tam sa však vynašla. V rámci tréningu pravidelne beháva po schodoch z najspodnejšej paluby na najvrchnejšiu. „Zvyknem využívať aj stacionárny bicykel. No a vždy, keď kotvíme, tak sa prebehnem na pevnine…“

Pozitívna energia

Pre Majku znamená beh odosobnenie sa od denného stresu. „Je to pre mňa pozitívna energia, endorfíny, zdravý životný štýl. Človek je šťastnejší a cíti sa oveľa lepšie. Športovať som športovala aj predtým, hrala som hádzanú, len som mala úraz a poranila som si koleno. Posilňovňa ma veľmi nebavila, a preto som sa vlastne rozhodla pre beh.“ 

Na všetko sa však treba poriadne pripraviť a dnes to nie je problém. „Pozerala som si napríklad videá slávnych bežcov. Zaujala ma americká bežkyňa Shalane Flanagan, ktorá párkrát vyhrala newyorský maratón.“

Za všetko môže švagriná

Svoj prvý polmaratón zabehla Majka vo Vancouveri, na ktorý ju nahovorila švagriná. „Sama som si už pár mesiacov predtým hovorila, že už by bolo načase vyskúšať si niečo naostro a získať nejakú medailu. Ona bola osem mesiacov po pôrode. Vtedy nám vyšlo aj počasie a bolo to jednoducho super. Po odbehnutí som bola presvedčená, že pôjdem na ďalší. Ten bol vo Fort Lauderdale. Zdravotne som na tom nebola veľmi dobre, takže ani čas nebol dobrý. Napriek tomu som to dala pod dve hodiny. Potom nasledoval Orange Country Marathon. Vo svojej kategórii do 35 rokov som získala tretie miesto. A tak to ide pomaličky ďalej…“

Tréning v horúčave

Osobného trénera nepotrebuje. „V každom meste, kde prídem, hľadám obchod s bežeckými potrebami. Pri väčšine z nich fungujú rôzne kluby, ktoré združujú bežcov. Robia vždy počas týždňa rôzne kondičné behy. Tam som získala aj svoj prvý tréningový plán na maratón. V auguste a v septembri som v Savannah každý týždeň dala aj 30 kilometrov vo veľkých horúčavách. Toto počasie mi malo pomôcť zlepšiť výkon, ale bojím sa zimy počas košického maratónu.“ Medzinárodný maratón mieru bol tretím v poradí, ktorý Majka odbehla. 

Vysnívaný New York

Už o necelý mesiac, 3. novembra, má naplánovaný prestížny maratón v New Yorku. „Som vždy amatérka, sama si zabezpečujem štartovné, kupujem si výbavu a všetko potrebné na beh. Dostala som od organizátorov dotazník, v ktorom sa ma pýtali, či by som bola ochotná niesť slovenskú vlajku. Taká ponuka sa neodmieta! Dotazník som vyplnila a verím, že to všetko vyjde tak ako má.“ Newyorský maratón je jedným z najznámejších a najuznávanejších vo svete. Majka sa naň snažila dostať rôznymi spôsobmi. 

Nakoniec sa to podarilo. „Maratón v New Yorku je limitovaný. Bude tam bežať 52-tisíc ľudí. Už teraz mám rezervovaný hotel. Dá sa naň dostať tromi spôsobmi. Buď sa naň športovec kvalifikuje, alebo vyhrá lotériu, alebo ide cez autorizovanú agentúru, ktorú každá krajina na svete má iba jednu a dostáva iba obmedzený počet vstupov za poplatok. Žiadosti o účasť som začala posielať už v januári. Zapojila som sa aj do lotérie, ale nič z toho nevyšlo. Nakoniec mi pomohla moja známa zo Švajčiarska, ktorá je profesionálna bežkyňa a lyžiarka. Povedala mi, že zaregistrovať sa môžem cez ktorýkoľvek štát vo svete. Objavila som agentúru CK Amerika, s nimi komunikujem a už len čakám na posledné inštrukcie.“

Nikdy to však nie je úplne jednoduché, keďže Majka musí ešte u svojho zamestnávateľa urobiť koncomesačné výkazy, či poslať výplaty zamestnancom. „To sú moje úlohy na konci mesiaca a dosť to koliduje s dátumom maratónu. Budú to pre mňa veľmi perné dni. Verím však, že maratón zabehnem v pohode. Určite tam bude teplejšie ako v nedeľu v Košiciach a tiež sa plánujem zúčastniť afterparty. Bude to zážitok…“

Cestoviny a talizman

Zabehnúť viac ako štyridsať kilometrov nie je jednoduché. Majka okrem tréningov dva dni pred štartom napríklad je iba cestoviny. „Normálne ich nejem. Pripravujem si ich s paradajkovou omáčkou a olivovým olejom. Žiaden syr, žiadne mäso. Na raňajky, na obed aj na večeru. O ôsmej odkladám mobil, aby som sa vyspala. Pol hodinu pred pretekmi sa rozcvičujem, na trať si beriem proteínové tyčinky. A, samozrejme, vieru, že to dám.“ Súčasťou jej športovej výbavy je aj maličký talizman, ktorý dostala od mamky a ocka.