Ak nie hokejista, tak asi policajt

Narodil sa 1. januára 1985 v Gelnici. Počas kariéry pôsobil s výnimkou niekoľkých zápasov odohraných vo farmárskom prvoligovom tíme Košíc v jednom klube a aj v tridsiatke je stále verný len oceliarom. Slovenský extraligový titul získal s HC Košice štyri razy. Slovensko reprezentoval v mládežníckych vekových kategóriách. V ankete Športová osobnosť Košíc za rok 2014 sa ocitol v TOP 10.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

„Priznám sa, nemusel som sa tým doteraz zapodievať. Odmalička bol môj svet len šport, chodil som v Košiciach na Športové gymnázium. Ak by nebol hokej, možno by som bol dnes policajt.”

Ktorý úspech si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

„V Košiciach som získal štyri majstrovské tituly. Ten prvý v roku 2009 zarezonoval najviac, asi preto, že bol môj prvý. Premiérovo som zažíval tie chvíle eufórie a Košice vtedy ukončili desaťročné čakanie na zlato. Zlatý hetrik bol krásny, aj posledné prvenstvo. Ako mladík, v čase, keď sa chcete najviac ukázať, som sa nedostal na majstrovstvá sveta osemnásťročných do Ruska. Z nominácie mal vypadnúť už len jeden útočník. Ostal mi ten Čierny Peter, bolelo to. Spoluhráči z Košíc Bulík či Dravecký vtedy získali striebro. Na majstrovstvách sveta dvadsaťročných v Spojených štátoch sme zo skupiny nepostúpili o jediný gól, k tomu sa nerád vraciam. A to isté sa týka poslednej extraligovej finálovej série so Slovanom, keď sme doma v siedmom zápase prehrali v predĺžení.”

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

„Prišlo to v čase, keď som bol gymnazista. Bývala blízko nás, začali sme sa stretávať. Ale tak, ako sa to začalo, tak sa to aj skončilo.”

Ako si najlepšie oddýchnete?

„Dobrý spánok je pre mňa veľmi dôležitý. Ale viem vypnúť aj pri dobrom filme alebo pri mojej dcére.”

Na čo najviac utrácate?

„Tak dcére sa snažíme dať všetko, čo môže mať. Peniaze sú inak smerované do domu. Staviame. Chceli by sme sa sťahovať toto leto.”

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

„Na žiadnu krajinu nemám zlé spomienky, že by som tam zažil niečo negatívne. V Amerike sa mi páčilo, bol som tam opakovane ako mladý človek. Pozdával sa mi taký voľnejší štýl života, ktorý som si všímal. Hoci neviem, či by som tam chcel ostať natrvalo.”

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

„Je odvodená od priezviska, už roky som Jenčo alebo Jeňo. No a chlapci v kabíne ma niekedy volajú Jahoda. Prečo? Lebo mám sem-tam červený nos, tak im to pripomína jahodu.”

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

„Americký herec Denzel Washington, tak toho fakt uznávam. Málokedy som si po filme s ním povedal, že to bolo slabé.”

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

„Úplne neschopný som vo varení. Moje kulinárske snaženia nedopadli slávne. Takže ak mám niečo pripraviť, ostaňme pri párkoch a praženici.  A v čom som dobrý? Tak celkom slušne hrám tenis.”

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

„Vytočí má máločo. Som pokojný. Ale neznášam, ak sa niekto posmieva druhému, vyvyšuje sa nad iným.”

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

„Najradšej mám kolu, ale nepijem jej zase hektolitre. Viem, že nie je zdravá. Zjem všetko, no úplne najradšej mám bryndzové halušky. Otec, keď som bol malý, robil výborné halušky, tak som si ich obľúbil, že dodnes som im verný.”

Kto bol vaším športovým vzorom?

„Nemám síce vzor, ale mám svojho obľúbeného športovca. Je ním tenista Roger Federer. Sledujem ho odmalička. Snažím sa pozrieť si každý jeho zápas, zaujíma ma všetko, čo s ním súvisí.”

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

„Veľa vecí nechávam na posledné chvíľu a potom sa naháňam päť minút pred dvanástou. To by som mohol zmeniť. Byť v niektorých momentoch zodpovednejší.”

Foto: archív R.J.