Ako si teraz žije Dana Košická

V týchto dňoch mala byť košická herečka Dana Košická v Bratislave. V Slovenskom národnom divadle sa mala pripravovať na premiéru predstavenia zloženého z dvoch klenotov slovenskej a českej realistickej drámy – Hriech/Její pastorkyňa.

V premiére tej druhej sa mala predstaviť 2. apríla v úlohe kostolníčky. „Už sme boli pred generálkami, a zrazu stop!“

Čo vám izolácia vzala a čo vám dala? 
Izolácia mi dala priestor byť sama so sebou, zastaviť sa, neriešiť čas, termíny, byť len tu a teraz. Nuž a vzala mi možnosť cestovať, stretávať sa s blízkymi ľuďmi, a, samozrejme, byť v divadle.

Ako si krátite čas?
Nepotrebujem si krátiť čas. Zisťujem, že je veľa vecí, ktoré ma zaujímajú, o ktorých sa chcem niečo dozvedieť, vyskúšať si, prečítať si. A okrem toho žijem na dedine, takže už si necítim chrbát, lebo som porýľovala celú záhradu.

Aké programy sledujete v rádiu, televízii, akú knihu čítate?
Televíziu nemám. Ale pozerám si na počítači filmy, na ktoré som doteraz nemala čas, alebo sa vraciam k overenej klasike. Zisťujem, že Česi v poslednom čase natočili veľa zaujímavých filmov. Ale hlavne sa snažím ladiť pozitívne, a podľa toho si vyberám, čo budem pozerať alebo počúvať. Druhý deň čítam Gostu Berlinga od Selmy Lagerlöfovej. Jej knihy sú inšpirované severskou mytológiou, a tak nejako ma to v tomto čase láka vrátiť sa ku koreňom, k mýtom.

Čo si doma varíte?
Jedálniček je veľmi skromný, pozostáva z obilninovej kaše na raňajky a jednoduchého jedla zo zemiakov alebo ryže, cvikly, kapusty alebo cestovín na obedo-večeru. Ale to bol môj spôsob stravovania aj predtým, len je to teraz menej spestrené čerstvou zeleninou, lebo nechodím do obchodu a záhrada ešte spí. No žihľava už rastie, tak som si dala jarný detox a čerstvé výhonky. Sú obrovským zdrojom vitamínu C.

Ako predchádzate ponorkovej nemoci?
Našu domácnosť momentálne tvoria, okrem mňa tri mačky a jeden pes a oni nevedia, že nejaká ponorka existuje. Tešia sa, že ma majú doma, a každé ráno sú z toho rovnako šťastní a veselí. A je to nákazlivé, takže ja sa teším s nimi.

Čo vás rozosmialo v posledných dňoch?
Rozosmieva ma veľa vecí, a mám pocit, že niekedy to je smiešne len mne…

Z čoho máte najväčšie obavy?
Obavy asi nemám, verím, že všetko bude, tak ako má byť.

Máte recept na prevenciu? Čo by ste poradili Košičanom?
Nemám žiaden recept. Jednoducho verím, že moje telo je dostatočne silné, aby to zvládlo. Robím všetko preto, aby som ho neoslabovala a snažím sa mu pomáhať. Každému prospieva niečo iné – cvičenie, joga, bylinky, vitamíny, meditácie, hudba, tanec, smiech… A spolu to zvládneme.

Chodíte von? Ak áno kam a aké pravidlá dodržiavate.
Von chodím každý deň, ale mám to šťastie, že bývam na dedine a blízko lesa, bez toho by som nevedela žiť. Ale keďže ten les poznám, chodím na miesta, kde viem, že nikoho nestretnem. A, samozrejme, že mám so sebou rúško, a keď náhodou niekoho stretnem, tak si ho nasadím a snažím sa ísť v dostatočnej vzdialenosti.

Ako dlho si viete predstaviť takto fungovať?
O tom nechcem premýšľať… Človek vydrží veľa, ak cíti, že je to potrebné.

S kým (ak vôbec) sa stretávate?
Vlastne sa fyzicky nestretávam s nikým. Akurát cez plot so susedmi. Ale keďže máme dobu mobilnú, tak so všetkými mojimi blízkymi každý deň.

Komu a čo by ste odkázali prostredníctvom našich novín?
Nemám rada veľké slová, ale toto je zvláštna doba, ktorá veľa zmení. Myslím si, že by sme mali byť voči sebe ohľaduplní, rešpektovať sa, zachovať si zdravý sedliacky rozum, mali by sme vydržať tento čas doma, prípadne na miestach, kde je minimum ľudí a dodržiavať všetky opatrenia. Čím budeme uvedomelejší, tým rýchlejšie to pominie…