Ako škodíme našej chrbtici?

Vedeli ste, že 16. október patrí Svetovému dňu chrbtice, ktorého cieľom je zvýšiť informovanosť o chrbtici a problémoch spojených s ňou? A keďže si tento medzinárodný deň pripomíname práve dnes, vyspovedali sme prednostu Kliniky liečebnej rehabilitácie Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Ľudovíta Želinského, PhD. Vysvetlil, prečo chrbtica nie je geneticky pripravená na vekové kategórie, aké máme dnes, kedy je najvyšší čas vyhľadať pri problémoch odborníka a popísal chyby, ktoré najčastejšie robíme.

Prezraďte nám zopár tipov, ako sa o chrbticu správne starať a ako má vyzerať vhodná prevencia?
Starostlivosť o chrbticu začína už v detskom veku. Vývoj pohybovej aktivity dieťatka sa deje vrodeným pohybovým vzorcom, ktorý dieťa nemusíme učiť. Postupnosť vývoja je daná genetikou. Učí sa vlastne samo – to zabezpečila príroda a dieťa vie, na čo má.

Každý „zásah“ o urýchlenie pohybovej aktivity môže uškodiť normálnemu postupu vývoja a nevhodný zásah môže zanechať následky do dospelosti. V dospievajúcom veku nastupuje problém rastovej akcelerácie (zrýchlenia rastu) a svalstvo „nestačí, resp. zaostáva“ voči vývoju skeletu, preto by v tomto štádiu mala byť pohybová aktivita nutnou prevenciou zlého držania tela a závažnejších porúch funkcie chrbtice. Žiaľ, v dnešnej „počítačovej dobe“ a kvôli psychologicky zložitému pubertálnemu veku je motivácia k aktívnej  činnosti často veľmi problematická. 

Pre dospelý vek platí to, čo už vedeli starí Gréci, že fyzická a psychická kondícia je základom správnej životosprávy a prevencie. Často na to zabúdame a čas, kedy hľadáme výhovorky, prečo nie – by sme radšej mohli vyplniť práve aktívnym pohybom.  

Aké chyby robia ľudia najčastejšie a v konečnom dôsledku majú negatívny vplyv na chrbticu?
Napríklad v medzistavcových platničkách sa prejavujú degeneratívne zmeny už od 20. rokov života, v 50-ke má zhruba 50 percent ľudí degeneratívne zmeny stavcov chrbtice a každých 10 rokov stúpne ich rozsah a závažnosť zhruba o 10 percent. Skrátka, chrbtica nie je geneticky pripravená na vekové kategórie, ktoré máme dnes. To isté sa týka aj svalového aparátu chrbtice. Musíme si uvedomiť, že absencia dostatočného pohybu vedie k nedostatočnej kondícii svalov a ich postupnému zlyhávaniu.

Najskôr necítime problémy a v práci je to OK. Neskôr sme unavenejší, netolerujeme dlhšiu aktivitu (nezáleží na tom, či sed alebo štandardný pracovný výkon), musíme meniť polohy a pracovný rytmus, netolerujeme fyzicky náročnejšie aktivity a neskôr sa im podvedome aj vyhýbame. Ďalším stupňom je nástup bolestí preťažených svalov a ich úponov, ktorý sa zvýrazní náhlou námahou. Skrátka, väčší výkon „nezvládneme“, dôjde k preťaženiu väzov, kĺbov, k ich blokádam a na svete je bolesť chrbtice. Ak porucha pokračuje a aktívny pohybový aparát nestačí na plnenie úloh, ďalšia námaha už zvyšuje záťaž viac na medzistavcové platničky, ktorých poškodenie môže viesť k tlaku na nervové štruktúry a bolesť s tŕpnutím a slabosťou príslušných svalov. 

Bez obuvi trpia pacienti hlavne s bolesťami drieku, podpätok zase, hlavne elastický, s tlmením nárazov pri chôdzi robí dobre, udržuje správne držanie panvy a chrbtice. Vysoké podpätky zaťažujú skôr samotnú nohu a nadmerne vysoké sú skôr rizikové z hľadiska pádu. Móde však nie je možné radiť.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Čo by ste teda odporučili? 
Na naše denné fyzické aktivity máme mať dostatočnú kondíciu a navyše rezervu pre prípad zvýšených nárokov (beh za električkou, zdvihnutie bremena, jesenné práce v záhrade…). Mali by sme sa postupne s vekom vyhýbať dlhodobej statickej činnosti. Dynamická aktivita nie je riziková, pokiaľ nepresiahne naše aktuálne fyzické možnosti. Sedavé zamestnanie patrí medzi riziká, pre ktoré sa oplatí mať doplnkový pohybový režim. Sed by mal byť „ergonomický“ (nájdu ho pacienti na internete), na správnej stoličke, najvhodnejší, hlavne pre sedavé zamestnania, je tzv. dynamický sed na labilnej sedačke, ktorá nás núti do správneho vzpriameného držania. Vhodný je prerušovaný sed a krátka rozcvička hlavne preťažených svalov, ak je v práci možná. V minulosti to zamestnávatelia dokonca odporúčali, pričom sa zisťovali pozitívne vplyvy na výkon zamestnanca.

Sú bolesti chrbtice bežné? Napríklad z preťaženia, kedy by možno pomohol „len“ oddych? 
Hovorí sa, že s bolesťami chrbtice sa stretne minimálne raz v živote každý. Je to výstraha organizmu, že nežijeme správne. Sú výnimky z tohto pravidla, ktoré nevieme ovplyvniť, ako napr. zápalové, nádorové ochorenia a úrazy. Tie patria jednoznačne do rúk špeciálnej lekárskej starostlivosti. 

Kedy je nevyhnutné vyhľadať pomoc odborníka? 
Lekára by mali vyhľadať pacienti, ktorí majú dlhodobé bolesti chrbtice. Minimálne by malo nasledovať základné vyšetrenie praktickým lekárom, ktorý posúdi potrebu ďalších vyšetrení, resp. zásah ktorého špecialistu je potrebný (neurológ, ortopéd, fyziater). Určite by mali vyhľadať lekára pacienti s akútnymi bolesťami v oblasti chrbtice, ak sú sprevádzané obmedzením jej pohyblivosti, vyžarovaním do horných či dolných končatín, s poruchami citlivosti ako je tŕpnutie, brnenie, pálenie či strata citlivosti. Závažnejším sprievodným príznakom, súvisiacim s bolesťami chrbtice, je objavenie sa porúch močenia, ako je únik moču, resp. nemožnosť sa vymočiť. Tieto prípady sú už na urgentné riešenie a je riziko ich podceňovať.

Čo odporúčate – posilňovanie a cvičenie alebo skôr uvoľňovanie svalstva?
V tele máme dva druhy svalov pohybovej sústavy. Jedna skupina sú tzv. fázické svaly pre rýchly pohyb, ktoré majú pri nečinnosti tendenciu ochabnúť. Druhá skupina svalov sú tzv. tonické s funkciou stabilizačnou. Tie zase majú tendenciu sa skracovať. Cvičenie ako také, zamerané všestranne na telo, harmonizuje ich rovnováhu. V prípade, že nerovnováha medzi týmito svalovými skupinami je tak závažná, že vedie k ťažkostiam, ponechávame rozhodnutie o spôsobe cvičenia na špecialistovi z odboru rehabilitácie, teda fyziatrovi. Ten zváži nielen rozsah ťažkostí a ich príčinu, ale snaží sa určiť aj často skryté príčiny, ktoré v konečnom dôsledku viedli k aktuálnym ťažkostiam pacienta. Po diagnostike  následne pacienta zverí do rúk fyzioterapeuta, ktorý metodicky i prakticky prevádza lekárom odporúčanú pohybovú liečbu a zároveň naučí pacienta pre domáci režim.