Ako teraz žije Jaro Dvorský

Je jedným z piatich bratov, štyria z nich sa venujú opernému spevu. Mohol byť najmladší, keby mu jeho dvojča Miroslav nedal prednosť v príchode na svet. Sólista opery Štátneho divadla Košice je vášnivý maliar, sochár a od roku 2018 aj politik – Košičania ho v komunálnych voľbách zvolili za mestského i miestneho poslanca na Furči.

Skôr, ako sa začal venovať opernému spevu, živil sa reštaurátorstvom, ktoré aj vyštudoval. V Košiciach zakotvil v roku 2004.

Čo vám vzala a čo dala karanténa?
Korona mi zobrala možnosť realizovať autorskú výstavu v Ríme v deň mojich okrúhlych narodenín, teda 16. apríla tohto roku. Zároveň mi dopriala veľa času urobiť si poriadok vo veciach, ktoré som dlho odkladal s výhovorkou, že teraz na to nemám čas…

Ako si krátite čas počas neplánovaných divadelných prázdnin?
Veľa času trávim vo svojom ateliéri maľovaním akvarelov. Je to nenáročné na priestor, ale o to viac na techniku maľovania. Ale učím sa a občas sa mi aj niečo vydarí.

Zvyknete si doma precvičiť hlasivky? 
Chodil som sa rozospievať do divadla. Keďže teraz je zavreté, občas to robím doma.

Čo na to susedia?
Reagujú rôzne. Buď klopkajú na radiátor, čo je jasný signál, aby som prestal, alebo mi tlieskajú a kričia a kričia – Bravooo 🙂

Aké programy sledujete v rádiu, televízii, akú knihu čítate?
Telka je v tejto izolácii mojím kamarátom. Sledujem komédie, kriminálky a výborný kanál ČT art. Programy o korone podľa možnosti vynechávam. Knihu čítam v posteli, keď chcem zaspať. Niektorú stranu som čítal aj sedemkrát.

Čo si doma varíte?
Jesť treba aj v období korony, takže postupne vyprázdňujeme mrazák a kuchtíme samé dobroty – od diviny cez morské špeciality až po pečeného králika. Nepohrdnem ani špagetami s dobrou omáčkou.

Netrpíte ešte ponorkovou chorobou?
Ponorková choroba k nám ešte nedorazila a verím, že ani nedorazí. Viem, že to znie neuveriteľne, ale je to tak.

Čo vás rozosmialo v posledných dňoch?
Denne dostávam od mojich priateľov veľa vtipných anekdot, vďaka ktorým prichádzam na iné myšlienky. Jedna z mnohých: ,,A teraz poprosím o minútu ticha za tých, čo si kúpili 60 kíl múky a zabudli si k tomu kúpiť droždie…“

Z čoho máte najväčšie obavy?
Najviac sa obávam zneužívania hrozby korony ešte dlho po jej ukončení. Nie je nič jednoduchšie, ako sa stále a vo všetkom odvolávať na čosi či kohosi, tentoraz na koronu… Žiaľ, tak to už chodí po každej kríze.

Váš recept na prevenciu? Čo by ste poradili Košičanom?
Recept na prevenciu je byť doma a nepremávať sa po vonku hore – dole. Viem, že po toľkých týždňoch je to ťažké, ale účinné. Takže, seďte doma a vydržte, oplatí sa.

Chodíte von? Ak áno, kam a aké pravidlá dodržiavate?
Chodím si nakupovať do potravín, samozrejme, s rúškom, a nezdržiavam sa v obchode zbytočne dlho. Nie som ten typ, ktorý by chodil na dlhé prechádzky. Navyše, na Bankove je stále plno, na Aničke tiež a prechádzať sa po meste… to nie je ono.

Komu a čo by ste odkázali prostredníctvom našich novín?
Chcel by som odkázať Košičanom – vydržte a nestrácajte zmysel pre humor! Všetko zlé sa raz pominie…