Andy Ďurica: Som nočný tvor
Jedným z divácky úspešných programov televízie KOŠICE:DNES je relácia Nečakaný hosť. Ako prezrádza názov, naši redaktori nečakane prepadnú známu osobnosť doma, v štúdiu, na pracovisku či kdesi na ulici, aby ju vyspovedali. Okrem termínu stretnutia nič nie je dopredu pripravené. O to viac sú odpovede na naše otázky spontánnejšie…
Meno Andy Ďurica je v hudobnej branži veľmi dobre známe. Košický textár, skladateľ, spevák, hudobník a hudobný producent je autorom textov a spoluautorom mnohých piesní slovenských interpertov. Vyspovedali sme ho v jeho záhrade.
Ako ste sa dostali k hudbe?
Veľmi jednoducho. U nás v obývačke bol postavený krásny hnedý klavír a ja už ako malý som sa okolo neho obšmietal, sadal som si k nemu a stále som skúšal, začal som si brnkať, ťukať až nakoniec som zistil, že ma to celkom baví. Tak sa vlastne začala moja láska k hudbe.
Cítite sa lepšie ako hudobník alebo skôr ako textár?
Ako kedy. Mám obdobia, keď ma vyslovene baví hrať a potom zase ma baví sedieť, trošku písať. Hlavne keď mi niekto pošle dobrú pesničku, na ktorú nemá slovenský text, vtedy ma baví byť textárom.
Komu ste napríklad napísali text?
Paľovi Haberovi a skupine Team, Peťovi Cmoríkovi, Márii Čírovej, Katke Koščovej, a tak ďalej. Každý kto mal záujem o nejaký text, tak som sa preňho snažil niečo napísať.
Na akých hudobných nástrojoch viete hrať?
Či viem je otázne, ale hrám na klavír, gitaru, začal som trochu bubnovať, vybiť si trošku energiu.
Máte s Adamom Ďuricom spoločné aj niečo iné než priezvisko?
Keď Adam začínal, poprosil ma, či by som mu nenapísal nejaký text. Tak sme mu s Peťom Bičom urobili polovicu prvého CD-čka. Bolo to zaujímavé keď Adam Ďurica spieval texty Andyho Ďuricu.
Váš hudobný vzor?
Keď som bol mladší, mal som veľmi rád gitaristu Marka Knopflera, speváka Chrisa Rea, alebo Rolling Stones, Beatles, AC/DC, tých kapiel je strašne veľa.
Ste skôr denný alebo nočný tvor?
No, manželka v tom má úplne jasno. Som vyslovene nočný tvor. Keďže máme štvorročnú dcérku, s ktorou treba chodiť do škôlky, trošku s tým každé ráno bojujem, ale snažím sa. Som dobrý bojovník.
Boli ste ako dieťa skôr rebel alebo vzorný chlapec?
Ťažko povedať. Skôr rebel. Nikdy som nešiel celkom podľa pravidiel.
Máte nejaký zlozvyk?
Joj, veľa! Som netrpezlivý, ako každý muzikant som ješitný, som tvrdohlavý.
Zvyknete mať trému?
Áno.
Ako s ňou bojujete?
Väčšinou s ňou bojujem chvíľkou samoty. Keď viem, že sa chystá nejaké vystúpenie, na chvíľku sa potrebujem oddeliť od spoločnosti, na nejaké tri, štyri minúty, prejsť si všetko v hlave, skoncentrovať sa.
Čo by ste robili, ak by ste sa nevenovali hudbe?
Určite by ma bavilo robiť niečo s umením. Mám rád kultúru, mám rád cestovanie. Ale mám rád aj autá, čiže bolo by toho viac.
(CS)
Foto: archív kd