Hudy chce všetko teraz a hneď
Slovenského hokejového reprezentanta Júliusa Hudáček poznáme všetci ako skvelého športovca, ale aj výborného baviča. Nám sa podarilo vyspovedať tohto bývalého hráča košického tímu, s ktorým v minulosti získal tri majstrovské tituly za tri sezóny.
Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
„Baví ma architektúra a dizajn. Ak by som sa nevenoval športu, asi by som sa vybral týmto smerom a šiel študovať.“
Kto bol vaším športovým vzorom?
„Obdivoval som brankárov z našej extraligy – Šimonoviča, Rybára, Klempu. Týchto gólmanov som ako chlapec mal možnosť vidieť chytať.“
Na čo najviac utrácate?
„Na dobré jedlo. Rád sa dobre najem. Vo Švédsku nie je lacný špás sedieť v reštaurácii, ale neľutujem si priplatiť za kvalitnú večeru. Veľké investície ma zatiaľ obchádzajú, najskôr sa s priateľkou musíme rozhodnúť, kde budeme bývať a potom budem riešiť dom.“
Pamätáte si na vašu prvú lásku?
„Tých lások veľa nebolo, takže na tú prvú si spomínam. Prišlo to ešte v školských laviciach. Bolo to pekné, ale skončilo sa to. Tak to u prvých lások chodí.“
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
„Ak práve nepijem čistú vodu, tak je to čaj. Buď mätový, alebo zelený. No a najviac si vychutnám slovenskú klasiku – halušky a pirohy. Toto totiž vo svete nemáte, na to naše sa stále teším. Ak som v zahraničí, vždy ma poteší steak.“
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
„Nemám miesto, kde by som už nešiel. Očarený som bol na Kapverdských ostrovoch. Ale zase žiť by som tam nechcel, je to vyslovene dovolenková destinácia. No a nedám dopustiť ani na Kaliforniu. Tam máte všetko, tento kút Ameriky u mňa zabodoval.“
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Hudy. To ma sprevádza odmalička. A Hudy sa ujalo všade, kde som chytal. Aj teraz vo Švédsku. Určite je pre severanov jednoduchšie volať ma takto, ako vysloviť Július. S tým majú veľký problém.“
Ako si najlepšie oddýchnete?
„Mám toho presúvania celkom dosť, takže môj relax je spojený s leňošením. Vypnem, keď si zahrám PlayStation.“
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
„Chyby. A je jedno, či ich spravím v bránke, alebo chyby v živote. A niekedy ma do zúrivosti privedú rozhodcovia. Našťastie, trvá to krátko.“
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
“Myslím, že v športe ako takom som doma. Dotkol som sa tenisu, futbalu a išlo mi to. Baví ma architektúra, možno si aj navrhnem svoj dom. Čo mi však nejde, sú veci spojené s jemnou motorikou, trebárs modelárske záležitosti mi nevoňajú.“
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
„Som netrpezlivý. Nerád čakám. Všetko chcem teraz a hneď, hoci nie stále je to možné. Ale snažím sa trochu svoju netrpezlivosť mierniť.“
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
„Väčšinou počúvam slovenskú hudbu. Spomeniem IMT Smile, No Name či Elán, takto mám slovenčinu pri sebe aj vo svete.“
Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
„Veľmi pekné boli majstrovské tituly v Košiciach. Tri zlaté sezóny a toľko krásnych spomienok. Kariéru som len začínal a hneď pri štarte mi bolo súdené opakovane vyhrať extraligu. Viem, že bude ťažké zase raz niekde získať titul. No a kto by si necenil striebro z majstrovstiev sveta. Síce som na šampionáte nechytal, ale aj tak to bol zážitok a ja som rád, že som bol s chlapcami v partii. Nie je nič také, čo by ma v kariére strašilo. So žiadnym tímom som nevypadol, takže sa nemám na čo sťažovať.“
Foto: archív J.H.
