Jan Kraus – Český kráľ sarkastického humoru
Presne pred týždňom odštartoval v našom meste veľký filmový sviatok – Art Film Fest. Slávnostný otvárací ceremoniál zverili organizátori českému hercovi, moderátorovi, publicistovi a režisérovi Janovi Krausovi. Jeho talkshow v českej televízii Prima patrí k najsledovanejším reláciám u našich susedov. Vďaka inteligentnému, sarkastickému humoru a pohotovým reakciám je aj v Košiciach stále vítaným hosťom. Jan Kraus ochotne poskytol rozhovor pre košice:dnes a tv:naša.
Je rozdiel medzi českým a slovenským publikom?
Mám odpozorované, že Čechom je bližšia irónia ako Slovákom. Tí sú zase úctivejší a emotívnejší. Viac sa smejú a tlieskajú. Česi zas až toľko netlieskajú, ale smejú sa na tej surovosti s chuťou. Či už v Čechách, alebo na Slovensku, niekde je publikum živšie, veselšie, inde chladnejšie. Ale ono chladnejšie nemusí vždy znamenať zlé.
A čo Košičania?
Rád sem chodím. Myslím si, že košické publikum už poznám. V Košiciach vždy žilo aj veľa Čechov. Je to dobré a príjemné mesto.
Poďme k vašej televíznej talkshow, ktorá je aj na Slovensku populárna. Hostia, ktorí si sadajú na vašu povestnú červenú sedačku, hovoria, že, je to ako vstúpiť na cudziu pôdu, nevedia, čo môžu od vás čakať, často sú strémovaní. Mávate aj vy trému ?
Trému musíte mať, inak by ste neboli normálny. Je tam štyristo ľudí, ktorí si zaplatili, a ja často neviem, čo tam bude. Keby som išiel na pľac pokojný, to by som bol úplný idiot.
Jan Kraus (vpravo) si na pódiu i mimo neho veľmi dobre rozumie s prezidentom festivalu, hercom Milanom Lasicom, i s generálnym manažérom Rudolfom Biermannom.
Pôvodný červený gauč vydražili veľmi zaujímavou formou…
Vydražil sa za viac ako 200-tisíc českých korún, suma išla na podporu športujúcim hendikepovaným deťom nadácie Emil, kde som členom správnej rady. Veľmi nás potešilo, že jeho odchod bol užitočný. Ten nový sme prenajali cez AirBnb, čo je taká nová moderná platforma. Výhercovia boli vylosovaní zo 600-tisíc ľudí a mohli si na ňom posedieť v zákulisí v divadle (úsmev)…
Ako sa dostala pohovka, vzbudzujúca niekedy až prehnaný rešpekt vašich hostí, do vysielania?
Keď sme dávnejšie začínali, hovoril som, že by sme potrebovali krátku pohovku alebo tri kreslá. Lenže to v Českej televízii nebolo, tam mali snáď len jednu stoličku či tak nejako… V tom niekto prišiel s informáciou, že na Prime vyhadzujú gauč z reklamnej kampane, pretože je červený a už ho nepotrebujú, nevedia kam s ním. Tak som povedal, nech ho privezú a keď ho priviezli, povedal som si, že je tak nevhodný, až je výborný. No a on sa stal určitým symbolom, ako som si s dovolením všimol, nielen programu, ale aj talk show… Ale ono to je popletené, nikdy symbolom nebol, celé to vzniklo len z nedostatku.
Kedysi ste sa vyjadrili, že nie ste amatér, preto na výber hostí máte profesionálov. Ak by ste si mohli vybrať hosťa sám, kto by to bol?
Mám naozaj človeka, ktorý mi vyberá hostí do show. Dokáže to len Simona Matásková, nikto iný. A je to na reláciách poznať. No, a koho by som si vybral? Z hľadiska pozitívnych sympatií, aby som mal pamiatku, by to bol určite Miloš Forman. Ten mi však už pred niekoľkými rokmi povedal, že to neprichádza do úvahy, nemá to rád a že mal zničený život od chvíle, keď mi to sľúbil… Predtým som mal z negatívneho hľadiska záujem o Usámu bin Ládina, ale keď to potom Američania vybavili – už ho nemám…
Myslíte si, že bude vaším hosťom niekedy Karel Gott?
Myslím, že ten tam nebude, nemá na to odvahu. On je výborný, máme sa radi, ale na toto nemá. Ja zas, naopak, neviem tak dobre spievať.
Svojich hostí privádzate často do rozpakov, priviedol niekto do rozpakov vás?
Mňa privádza do rozpakov každý druhý hosť, pretože ja som v pozícii, že si nemôžem dovoliť na obrazovke mlčať, aj keď dnes som už vyznávačom toho, že môžeme mlčať spoločne… Som oveľa viac zodpovedný za to, ako večer dopadne než hosť, pretože hosť je hosť… Keď máte doma hosťa, vy ste zodpovedná za to, ako ho pohostíte, zabavíte, takže je to rovnaké. Čiže mňa vyvádza každú chvíľu niekto z miery, len sa to snažím nedať najavo…
Považujú vás za tak trocha drzého moderátora. Myslíte si, že by publikum znieslo, ak by ste ešte trochu pritvrdili?
Ja sa chovám tak, ako mi je to prirodzené. Hovoríte, že som drzý, s tým by som tak čiastočne súhlasil. Pretože tu, v Čechách a na Slovensku, sú na moje gusto všetci príliš lokajskí, pokorní, také onuce. Už odmala mám v sebe element, že nebudem súčasťou toho pokoreného stáda. Bol som stále arogantný, ale čo je zaujímavé, ľudia sa na to radi pozerajú a na tých „dobrákov“ sa vyprdli.
V českom televíznom seriáli Atentát ste hrali prezidenta. Chceli by ste ním byť a čo by ste urobili ako prvé? Najskôr k seriálu. Zaujal ma scenár, ktorý bol celkom dobrý a je tam veľa autentických udalostí, ktoré sa v Česku a možno aj v Československu stali. A je tam aj fikcia. Keď sa seriál začal vysielať, tak v Mladej fronte Dnes vyšla recenzia, že Kraus hraje Klausa a že je to teda satira. Pritom je to triler, kde je vrážd pomerne dosť! Tá kritička sa na to asi ani nepozerá, lebo keď vidí mňa ako prezidenta, hneď vie, aký je to žáner. Takže na tom vidíte problém médií – tí, čo to takzvane hodnotia a recenzujú, sú už na úrovni mudrcov. No a potom sú teoretici, kazatelia, ktorí hovoria nejaké svoje poučky, ale tým neverte. No a keby som bol ja prezidentom, to by bola katastrofa – lebo by som začal tým, že by som vyhlásil stanné právo.
Foto: Veronika Janušková