Kamil Jeremiáš: Mŕtvy záchranár nikoho nenájde

“Cítil som potrebu robiť niečo užitočné, zmysluplné, nemal som chuť stráviť svoj život len tak, iba pre svoje potešenie. A zistil som, že mám celkom šikovného psa, tak som to skĺbil,” hovorí šéf Košickej kynologickej záchranárskej brigády (KE KZB) Kamil Jeremiáš. Brigáda je samostatný celok s najvyšším počtom psovodov záchranárov na Slovensku. Tvorí ju tridsať ľudí a dvadsať psov.  

Budovanie tímu

“K nášmu zboru sa môže pridať každý kto vie a chce pomôcť. Nemusí mať ani psa,” vysvetľuje K. Jeremiáš. “Máme aj klasických záchranárov, hasičov, technikov, vodičov, lezcov… Tvoria asi polovicu členov. Pri akciách potrebujeme kompletný tím, nielen psovodov.” Členovia brigády trénujú celý rok, každý týždeň. “Príprava preverí ľudí. Máme školenia, kurzy, súčinnostné cvičenia, simulácie akcií. Nováčik nejde hneď do záchranárskej akcie. Pracujeme s ľuďmi, sledujeme ich, hľadáme ich rezervy a vhodnú pozíciu pre každého.“ Pes je cvičený na pátranie po cudzích osobách. Je rozdiel medzi takýmto vzťahom a vzťahom so psom, ktorý je len domáci miláčik? „Nevidím v tom rozdiel. Všetky naše psi sú aj našimi miláčikmi, kamarátmi a spolubojovníkmi. Možno ten vzťah je ešte silnejší vďaka tomu, že sme spolu aj v ťažších podmienkach.“  

Skúšky

Dôležité sú kynologické skúšky na základe medzinárodného skúšobného poriadku. „Prvoradý je pes, komplexne sa však posudzuje práca tímu – psa a záchranára. Polovica skúšky je previerka poslušnosti a obratnosti. Odborníci hodnotia aj vysielanie psa na diaľku a jeho reakcie na psovoda. Potom je to práca v teréne. Plošné vyhľadávanie v lese, na lúkach… V sektor sto krát sto metrov má pes za 15 minút nájsť dvoch skrytých figurantov a štekaním označiť ich polohu,“ vysvetľuje predseda košickej brigády. Druhou špecializáciou je vyhľadávanie zasypaných ľudí. V týchto prípadoch pes človeka nevidí ani po nájdení. “Musí ho vyštekať, určiť kade sa k nemu dá najrýchlejšie dostať. Hodnotí sa nasadenie, vytrvalosť, presné označenie najkratšej cesty ku zasypanému. Všetko sa boduje. Ak pes splní podmienky skúšky, získava medzinárodný certifikát.“  

Preteky s časom

Košický tím často zasahuje pri hľadaní nezvestných. Dôležité sú získané informácie o stratenom človeku, ale najmä spoľahlivý výkon psa „Na mieste, kde sa osoba stratila, si rozdelíme podľa mapy sektory. Zisťujeme napríklad zdravotný stav a záujmy hľadaného – či je poľovník alebo hubár, kde sú v teréne posedy… Každý záchranár a pes sú potom určení do iného sektora. Jeden pes nahradí rojnicu 30 až 50 ľudí. Rojnica je pomalá, ľudia hľadajú len zrakom. Pes to obehá za krátky čas. On pracuje nosom. A čas je najdôležitejší, lebo čím neskôr sa človek nájde, tým menšia je šanca, že je živý alebo v poriadku. Ak je tímov menej, tak sa určujú prioritné sektory, využívajú sa ľudia do rojníc.“ Dôležitá je aj práca s vetrom aby hľadajúci pes nezachytili pachovú stopu záchranára či iného psa. „Podstatné je teda vhodne rozložiť prácu, aby pes mal na hľadanie dobré podmienky.“  

Aj pes potrebuje oddych

Koľko vydrží pes takto pracovať? Podľa šéfa záchranárov je to na psovodovi. “Nemôže podávať dlhodobo rovnaký výkon, pretože po čase sa stráca jeho koncentrácia. Štandard pri sektorovom hľadaní je na skúške 15 minút. Preneste si to do reálnej pátracej akcie. Keď prehľadá nejaké územie, potrebuje si oddýchnuť. Je vhodné, aby sa psy striedali.“ Hľadanie býva aj neúspešné. „Prehľadajú sa prvé sektory. Spraví sa druhý míting, prehodnocuje sa akcia, či budeme hľadať inde. Vyškrtajú sa na mapách prehľadané úseky. To sa odovzdáva polícii. Psy aj ľudia potom oddychujú. Zväčša tie terény nie sú jednoduché. Hľadá sa aj v noci, ale je to na zváženie. Ak je to súrne, napríklad ak sa stratí dieťa, alebo je veľká šanca nájsť človeka živého. Ale nemôže byť tak nebezpečný terén, že sa stane niečo aj záchranárom. Mŕtvy záchranár nikoho nenájde.“ V brigáde sú rôzne plemená psov. Retrievre, nemecké a belgické ovčiaky, bradáče, teriéry, pudle… “Tieto plemená majú potrebné vlohy – najmä pracovitosť. Máme aj rôzne mixy. My pozeráme na to, čo psík vie. Nepozeráme na papiere,“ hovorí K. Jeremiáš.  

Euforia a smútok

Ak je akcia úspešná, záchranára to povzbudí. „Najviac hľadáme starších ľudí. Keď je nájdená osoba živá, prichádza veľká eufória. Je to zadosťučinenie, že to má zmysel.” Kamil Jeremiáš nerád hovorí o naj… zákroku. “Každá akcia je niečim svojská. Pamätám si napríklad najkratšiu pátračku v Štóse. Trvala asi 10 minút, kým sme našli človeka v lese. Akcie, kde sme zachránili ľudí, sú milými spomienkami. Podobne, keď vás niekto po čase osloví na ulici s tým, že si vás pamätá z pátrania. Občas sa ohlásia ľudia, ktorí nás videli v akcii, že ich táto práca zaujala a chceli by sa pridať.” Záchranári často vidia nešťastie tých, ktorí niekoho z rodiny hľadajú. Aj zlé konce. “Súcitime s nimi. Niekedy to na nás nevidno, snažíme sa skryť smútok, v prvom rade pracovať a nepodliehať emóciám. Ak nájdeme človek mŕtveho, je to smutné, ale tej rodine aj to pomôže. Horšie je nevedieť, kde je, čo je s ním.“  

Chce vytvoriť národný tím

Kamil Jeremiáš je v bežnom živote podnikateľ. Má predajňu s outdoorovým tovarom a bicyklami. Kedysi bol karatista, teraz sú mu blízke cyklistika, lyžovanie, lezenie, posilňovňa aj potápanie. Záchranárskej kynológii sa venuje osem rokov. „Mám dve labradorky. Vždy som mal ku psom vzťah. Až som si pred jedenástimi rokmi kúpil fenku Laru. Druhý psík je Larina dcéra Domi.“ Šéf košickej brigády je už rok aj prezident Kynologického záchranného zboru Slovenskej republiky. Cieľom je zlúčiť rôzne záchranárske kynologické brigády po celom Slovensku. Zastrešiť ich, garantovať určitú kvalitu záchranárskych psov aj ľudí, užšie spolupracovať aj s ministerstvom vnútra. „Od štátu potrebujeme väčšiu finančnú aj logistickú podporu. Chceme vylepšiť zvolávací systém. Keď niekto zavolá na 112, je nutné, aby operátor vedel, kde má akého psa, záchranára, skupinku, ktorá môže pomôcť. Ide aj o vysielanie do zahraničia. Myslím si, že by sme mali postaviť jeden národný záchranársky tím. Máme dobrých kynológov aj psov,“ vysvetľuje Kamil Jeremiáš. V zbore sú teraz štyri brigády. Z Košíc, Trenčína, Žiliny a Bratislava. Spolu zastrešujú už väčšiu časť územia Slovenska. Fungujú z vlastných príspevkov, dvoch percent z daní, niečo prispeje aj štát, hľadajú sponzorov, dotácie a reagujú na rôzne granty. „Máme vlastné autá, vlastnú výstroj. Preto je dôležité vytvoriť jednotný zbor a spolupracovať užšie so štátom.“  

KONTAKTY

V Šaci je základňa. Cvičí sa v priestoroch UVLF za Aničkou blízko bývalej magnezitky a v ďalších lokalitách v okolí Košíc.

Bezplatná POMOC NONSTOP na telefónnych číslach 0907 454 203 (Kamil Jeremiáš, [email protected]) alebo 0908 993 467 (Eva Hanková).

  Foto: archív KJ