Matematika, hudba a počítače patria k sebe

Báječná Angelika a sedem šikovných chlapcov z Košíc. Tak by sa mohol volať rozprávkový alebo dobrodružný príbeh o učiteľke informatiky Angelike Haneszovej a chlapcoch od 10 do 15 rokov, ktorí ako tím Talentum SAP vďaka robotike šíria vo svete dobré meno nášho mesta. Vlani vo svetovom finále v USA získali bronz za projekt tréningového šermiar skeho terča, tento rok na majstrovstvách Európy v Španielsku vyhral ich robot s najlepšou konštrukciou kategóriu Robot Design.  

Ste rodáčka zo Strážneho pri Kráľovskom Chlmci. Ako sa dievča z dediny a z poľnohospodárskej oblasti vyberie smerom k technike?

Bavila ma matematika. Učila som sa dobre, chodila na olympiády. Keď som bola ôsmačka, náš učiteľ dlhodobo ochorel. Prišla za mnou riaditeľka, že pán učiteľ jej povedal o mne, že ja to viem a mám učiť v piatom a šiestom ročníku matematiku. A tak som učila mladších. My sme matematiku veľmi nemali, keďže učiteľ chýbal. Tak som začala so samoštúdiom.  

Objavili ste v sebe pedagogický talent?

Vtedy som to tak nepociťovala, hoci aj mama bola učiteľka. Ale bola to dobrá skúsenosť. Potom som prišla na maďarské gymnázium do Košíc. Brala som to ako výzvu, pretože trieda bola zameraná na matematiku a fyziku. Mali sme štyri hodiny fyziky týždenne, tiež viac matematiky.  

A cesta k počítačom?

Techniku mi odporučili učitelia. Matematika je tam dôležitá. Školu som skončila dobre, špecializáciu som mala energetiku. Ale diplomovku som robila z počítačov. Po škole som ostala v Košiciach. Vydala som sa a rok učila na maďarskej škole. Prišli deti a päťročná materská. Rodina hovorila, že to je môj osud – ostať v školstve. Vrátila som sa teda učiť informatiku. Zistila som však, že mi niečo chýba. Že sú iné možnosti, techniky a ak chcem byť dobrá učiteľka, musím sa dovzdelávať. Tak som vyštudovala aj informatiku na UPJŠ.  

Tu ste narazili na robotiku?

Áno, pri vzdelávaní o robotike som objavila lego sadu NXT a legoroboty. Vtedy som mala štyridsiatku. Manžel sa ma doma opýtal, čo chcem na narodeniny. Neveril, keď som mu povedala, že lego. On vtedy ešte nevedel, že to bude stáť 400 eur. Bola to moja prvá legosada. Sú v nej súčiastky, motory, senzory…

Angelika Haneszová

Sama ste sa hrali?

Na maďarskej škole, kde som učila, som stretla aj mojich terajších zverencov. Tí, čo sú teraz na strednej, boli vtedy piataci. Zobrala som to darované lego do školy. Chlapcom sa to zapáčilo. Skúšali sme, skladali prvých robotov a hľadali súťaže, do ktorých by sme sa zapojili.  

Vy však nie ste pod školou ako iné robotické tímy, ale pod nadáciou.

Nadáciu Talentum Cassoviensis Alapítvány založili bývalí študenti maďarskej školy, mňa poverili ako správkyňu nadácie. Rozhodli sa podporovať talentované deti. Prvý rok súťaže First Lego League (FLL) sme boli najlepší nováčikovia. Nepostúpili sme z regionálneho kola, ale zanechali sme dobrý dojem. FLL nie je len o robotike. Je to o tímovej spolupráci, o výskumnom projekte, nápadoch, ako vedia členovia tímu spolupracovať a reagovať. V dnešnom svete je veľa individuálnych súťaží, olympiád. Často aj z najlepších priateľov urobíme súperov. Je to dobré na rozvíjanie niektorých schopností. Na sociálnu spoluprácu sú však užitočné takéto súťaže. Aj títo chlapci chodia na matematické olympiády. Sú veľmi úspešní aj inde, ale tu niečo tvoria spolu.  

Tohto roku ste sa dostali do európskeho finále v Španielsku…

Najprv sme museli prejsť cez regionálne kolá a stredoeurópske kolá v Košiciach a Debrecíne. V Španielsku bolo 116 tímov z celého sveta, keďže to boli otvorené majstrovstvá. Získali sme až dve ocenenia, čo je na týchto súťažiach nevšedný výsledok. Vyhrali sme kategóriu Robot Design – konštrukcia robota. Tretia priečka sa nám ušla v kategórii Súboj robotov. Vysoko však bola hodnotená aj výskumná úloha z oblasti odpadového hospodárstva, aj celková tímová spolupráca. Som hrdá na chlapcov, ako všetko zvládali. To ich pripravuje na život.  

V tíme máte len chlapcov. To je zámer alebo z núdze cnosť?

Už máme vyhliadnuté dievča do tímu. Musí však zapadnúť. Chlapci vravia, že dievčatá vedia lepšie riešiť výskumné úlohy, krajšie spracovávajú prezentácie. Určite dávajú tímu veľa.  

Rodina akceptuje váš koníček?

Manžel pracuje tiež v IT priemysle. Aj on má svoje koníčky – hrá na violončelo v orchestri. Je aj naším sponzorom. Syn bol v tíme, ďalej robí robotiku na inej úrovni. Dcéra je na univerzite, ale prvý rok aj ona robila projekt v tomto tíme. Všetci tým žijeme.  

Učíte na základnej škole v Buzici. Potom vediete mladých „robotikov“ v nadácii. S deťmi celý deň. To musí byť vyčerpávajúce.

Nemám záhradku, ak čakáte, že v nej relaxujem. Času je málo. Ale zahrám si na klavír a chodíme s manželom na turistiku. Teraz trochu relaxujem jogou. K hudbe, športu a jazykom vedieme aj naše deti. U nás sme vždy veľa hrali spoločenské a iné hry. To je osvedčená výchova.

Sú takí aj vaši zverenci?

Pracujem ozaj s nadanými deťmi. Vnútorne sú motivované, aby robili dobré veci. Nestačí však len rozvíjať ich logickú myseľ. Treba v nich rozvíjať aj umeleckú stránku a športovo-pohybovú inteligenciu. Zdravý, zdatný človek musí byť rozvinutý komplexne. Viacerí chlapci hrajú krásne na hudobných nástrojoch. Matematika, hudba, počítače, to všetko patrí k sebe. Aj šport. Teraz ideme na tri dni do tábora. Tam vyskúšajú staré bojové umenia, turistiku, ale niečo vymyslíme aj na ďalšiu robotickú slovenskú súťaž. Chlapci sa navzájom takto spoznávajú, vedia, o koho sa v čom oprieť, od koho pýtať radu.  

Koľko trénujete?

Dve-tri hodiny krúžkovej činnosti po škole nestačia. Títo chlapci venujú týždenne asi 15 hodín robotike. Pred súťažou aj viac. U nás doma sa pohybujú ako moje deti. Tiež u nás silvestrovali spolu s naším synom. My sme boli pozvaní ich rodičmi inde.  

Aké máte plány?

Už cestou z Tenerife sme plánovali, čo budeme robiť o rok. Témou bude spolupráca so zvieratami. Chystáme sa k odborníkom, už sú prvé nápady.  

Foto: ah, Iveta Vaculová
Video: Ľuboš Bušo