Rasťo Kopina: Lenivosť a nezodpovednosť vo mne prebúdzajú ohnivého draka
Spevák, skladateľ a textár Rasťo Kopina je so svojou kapelou Nocadeň na scéne už dvadsať rokov. Aj keď ich piesne sú blízke rockovému štýlu, líder ich skupiny rozhodne nevyzerá ako umelec, ktorý by viedol život rockera.
Ako by ste sa charakterizovali?
Som spojenie temperamentného melancholika, ktorého rozosmeje rafinovaný humor.
Čím by ste sa živili, keby ste neboli spevákom?
Vyštudoval som herectvo, takže čisto teoreticky by tu bola možnosť, aby som sa venoval aj tejto forme umenia. V detstve ma však okrem hudby fascinoval tenis. Ktovie, keby sa to vtedy zvrtlo inak a vybral by som si tenis, tak by bol zo mňa možno profesionálny športovec.
Kto bol vaším idolom v detstve?
Čo si tak spomínam, tak to bol Elvis Presley. Do značnej miery to bolo ovplyvnené životopisným filmom, na ktorý ma vzali rodičia do kina. Možno aj tam niekde siahajú moje túžby byť spevákom.
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Pravdepodobne to bude spev, ku ktorému som mal už od malička veľmi blízko. Taktiež mi celkom dobre ide aj žonglovanie. Neschopný? Nezvyknem sa venovať činnostiam, v ktorých sa necítim byť úplne dobre.
Kedy ste cítili najväčšiu hrdosť?
Dokáže ma potešiť vydarený koncert či turné. Samozrejme cítim hrdosť pri slovách uznania.
Ako si najlepšie oddýchnete?
Som človek, ktorý má rád aktívny oddych. Relaxom je pre mňa napríklad cyklistika či iná športová aktivita.
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Nezodpovednosť a lenivosť. Vtedy sa vo mne prebúdza ohnivý drak, keďže som sa narodil do tohto temperamentného znamenia. Je teda lepšie ma nenaštvať.
Východ so západom vedú žabomyšie vojny, to je verejne známe. Mali ste kvôli tomuto problém preraziť v umeleckej sfére?
Tieto hry na východ a západ sú mi celkom cudzie. Snažím sa to nijako neživiť. Vyrástol som v Košiciach, žijem tu a život v metropole východu sa mi páči. To ale neznamená, že nedokážem uznať kvality a krásy, ktoré ponúkajú aj iné miesta. Pokiaľ ide o presadenie sa, je veľa dôkazov, že to ide aj bez toho, aby sa človek musel nutne presťahovať do Bratislavy.
Čo vás inšpiruje pri tvorbe?
Stačí, ak chodíte s otvorenými očami a inšpirácia prichádza sama. Život prináša obrovské množstvo inšpirácie, je iba dôležité dokázať to zaujímavo a pútavo spracovať.
Riadite sa nejakým životným mottom?
Existuje odkaz, ktorým sa zvyknem v živote riadiť. Je to citát z našej piesne Nestrieľajte do labutí. Takže „nestrieľajte do labutí, v ich krídlach ste sami ukrytí“.