Tučniak, čo nedá dopustiť na pivo

JAROSLAV HORVÁTH, DLHOROČNÝ REPREZENTANT V KULTURISTIKE

• Narodil sa 16. apríla 1971 v Košiciach
• Ženatý otec dvoch detí, šesťročnej Mišky, trojročnej Soničky
• Patrí medzi najúspešnejších slovenských kulturistov, kariéru ukončil v roku 2011
• Stal sa prvým slovenským profesionálom
• Od detstva sa desať rokov najskôr venoval zápaseniu, v juniorskej kategórii sa stal majstrom Česko-Slovenska
• Dva razy sa na Mr. Olympia dostal do finále, raz skončil štvrtý, raz šiesty
• Je dvojnásobným svetovým šampiónom, z toho raz absolútnym majstrom sveta.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
„Som vyštudovaný pedagóg, telocvikár. Ale ťažko povedať, či by som učil, či by to stačilo na vyžitie. Možno by som učil, možno podnikal, možno kradol, neviem…“

Kto bol vaším športovým vzorom?
„Lee Labrada bol môj prvý veľký vzor. Páčil sa mi, mali sme niečo spoločné – výšku. Lee mal 164 centimetrov.“

Ako si najlepšie oddýchnete?
„S deťmi. Večer ani nepozerám televíziu. Vybláznim sa s nimi, nechám si pri tom skákať po hlave. Rád si s nimi ľahnem spať. Som šťastný, keď cítim vôňu ich telíčka, vlasov. A viem dobre zrelaxovať v prítomnosti blízkych a kamarátov.“

Na čo najviac utrácate?
„Momentálne na dom, no a, samozrejme, na deti. Mojou najväčšou životnou investíciou je náš domček. Pred nami je hádam posledný rok a nasťahujeme sa tam. Aj ten dom sme vlastne riešili s tým, že raz bude patriť deťom. To sú podľa mňa najlepšie investované peniaze.“

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
„Štvrtému miestu na súťaži Mr. Olympia sa nevyrovná nič, ani titul absolútneho majstra sveta. Profi pódium bola iná dimenzia. Očarujúci bol pre mňa prvý titul svetového šampióna, lebo pri tom boli moji najbližší, moji rodičia. Mám za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Mohol som mať aj tri tituly majstra sveta. Ale v Jordánsku, kde som po semifinále viedol o tri body pred kamarátom Olegom Žurom, ktorý pred pretekmi u mňa prespával, sa to na konci zvrtlo. Vo finále ma dobehol, vyhral však ten, kto mal väčší počet bodov vo finále. Vtedy zapracovala ruská diplomacia, tá naša to nezvládla.“

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Volajú ma Horvis, tak sa nakoniec volá aj moje fitko. A roky som pre kamarátov aj Tučniak. Keď som bol v objemovej príprave, tak som bol malý a svalnatý, čo je tak blízko k tučniakovi. A to mi prischlo až dodnes.“

Pamätáte si na vašu prvú lásku?
„Bolo to tuším v piatej triede na základnej škole. Tá baba sa mi veľmi páčila, bývalo blízko, v jej prítomnosti som pociťoval také šteklenie, ale to som bol ešte chlapec.“

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
„Niet nad pivo. Nedám na neho dopustiť. Po súťaži som si vždy ako prvé dal pivečko. Nesmierne som sa na tú chvíľu tešil. Dodnes ho mám rád, viem si na ňom pochutnať. Čo sa týka jedla, spomeniem knedlo, vepřo, zelo, potom guláš a aj pizzu. To sú jedlá, ktoré som si ako kulturista jednu tretinu života dopriať nemohol. Kulturisti radi zájdu na pizzu, do fastfoodu, keďže počas troch – štyroch mesiacov tvrdej prípravy je to tabu.“

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
„Mojou devízou je, že ak si stanovím cieľ a mám motiváciu, tak si za tým dokážem tvrdo ísť, až kým nedosiahnem, čo som chcel. Kedysi som bol neschopný pri upratovaní. Ale odkedy máme deti, tak sa to zmenilo.“

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
„Hlúposť a klamstvo vytočia asi ťažkého. Ťažko som kedysi niesol nespravodlivosť, keď som skončil na súťaži horšie, ako som mal, lebo rozhodcovia nadržiavali svojim. Aj o tom je, žiaľ, kulturistika.“

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
„Som tvrdohlavý, v mojom prípade je niekedy aj kocka guľatá. No skrátka ako typický baran. A zlozvyk? Lenivosť. To ma naučila kulturistika nespraviť za celý deň nič. Keď som fungoval tak, že som mal na deň iba 100 gramov sacharidov, tak som nabral energiu akurát na jedeapolhodinový tréning. Inak som len zdochýnal.“

Kto je váš najobľúbenejší umelec?
„Spevák Michael Jackson. Zmenil svet, jeho pôsobenie bolo spojené s neskutočným množstvom hitov, pri ktorých mám aj dnes zimomriavky.“

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
„Vďaka kulturistike som pochodil veľmi veľa. Nad ostatnými vytŕča ostrov Guam blízko mariánskej priekopy. Páčilo sa mi aj v Jordánsku, v Japonsku a obľúbil som si San Francisco. Som šťastný, že som prešiel toľký kus sveta, to sú tie najväčšie devízy, aké vôbec môžete dostať.“

Foto: archív J.H.