V jej šatách na Lomnickom štíte pózovala aj Sima Martausová
Móda dnešných dní je nepreberným mixom rôznych štýlov, trendov, kúskov. Moderné je kombinovať napríklad dámsky štýl s pánskym. Zdá sa, že svet v tejto zmesi pomaly zabúda na tradície. Mýli si ich so staromódnosťou, prežitkom. Na východe však máme dámu, ktorá dokazuje pravý opak. Jaroslava Wurll Kocanová vnáša tradície do ručne vyrábaných modelov plných výšiviek, farieb a prírody. Jej šaty zvýrazňujú ženskosť, krásu a nehu.
Sledovať módny svet začala už na základnej škole. „Ako malé dievča som svoju inšpiráciu videla v staršej sesternici, ktorá začala navrhovať a vyrábať odevy skôr. U nej som si listovala v knihách velikánov módy,“ hovorí 32-ročná módna návrhárka z Vranova nad Topľou, ktorá sa vždy v obliekaní rada odlišovala od iných, a tak začala postupom času tvoriť vlastné modely.
Prvé prehliadky absolvovala ešte počas strednej školy. Aktuálne sa zameriava hlavne na dámsku spoločenskú módu, no z jej ateliéru vychádzajú aj detské šaty, dámske tričká, sukne, opasky i kabelky. „Mali sme aj ručne štrikované ponožky a svetre. Tiež kabáty, saká a nohavice. Úplne v začiatkoch svojej tvorby, keď som hľadala smer, ktorým sa budem uberať, som vyrábala aj plavky.“
[ad][/ad]Slovenská ľudová výšivka
Ručná práca už od vekov patrila do jej rodiny. Spolu s babkou, mamkou a tetami háčkovala, štrikovala svetre a vyšívala obrusy na stoly. „Páčilo sa mi, ako dokázali vytvoriť niečo pekné, a tak som sa ako malé zvedavé dieťa stále dookola pýtala a skúšala.“
Hovorí, že zlepšovať v technikách sa musí neustále, a tak sa aj dnes u nej nájdu nejaké nepodarky. „Len ich viem už šikovnejšie upraviť. Pred rokmi som nepodarok rovno hodila do koša.“
Osobitú pozornosť si zasluhujú kvetinové vzory na jej modeloch. Pre ich jedinečnosť, pestrú farebnú škálu a estetiku, ktorá dodáva každej žene šmrnc a nežnosť. Vzory na jednotlivých kolekciách však stále mení.
Každý z jej modelov zvyšuje nielen pozornosť na mólach, ale aj na sociálnych sieťach. A to napriek tomu, že sa tejto forme prezentácie Jaroslava dlho bránila. „Nechcela som ľudí otravovať svojimi fotkami. Úplne najradšej som vo svojom ateliéri, kde môžem tvoriť.“ Dnes má na sociálnych sieťach vyše 40-tisíc fanúšikov.
Na Facebooku či Instagrame nájdete nielen fotografie, ale aj videá z procesu tvorby. „Je pre mňa dôležité, aby človek vedel, z čoho a ako sa jeho šaty vyrábajú. Že to nie je masová výroba z fabriky, ale originál dizajn, ktorý sa dá dediť z generácie na generáciu. Chcem, aby potenciálni zákazníci vedeli, kto ich vyrába.“
Pravdou je, že z obyčajnej fotky laik nezistí, či ide o ručnú výšivku, alebo strojovú. „Takto poodkrývam kúsok z výroby. Nezakladám si na ilúziách. Mám rada veci tak, ako sú, neprikrášľujem ich.“
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Z lásky k prírode
Ani jednu z fotiek však prikrášľovať vôbec nemusí. Okrem nádherných šiat na nich vyniká prirodzene krásne prostredie. „Všetko, čo tvorím, a to, kde to prezentujem, vychádza z môjho vnútra. Na šatách sa snažím vytvoriť malé obrazy, ktoré zanechávajú skryté odkazy.“
Preto jej fotenie modelov v štúdiu pripadá prvoplánové a príliš jednoduché. Odmala bola vedená k láske k prírode, a tak svoje modely fotí najradšej práve tam, vonku, v krásach našej krajiny.
„Radšej sa prejdem po prázdnej lúke, kde je ticho, pokoj a okolo vás sú iba otravné komáre.“ Nádherné fotografie vznikajú aj v lese, na horách, pri plesách a dokonca má aj sériu záberov svojich šiat na Lomnickom štíte.
Práve na tomto mieste vo výšinách jej pózovala aj speváčka Sima Martausová. Ich spolupráca vznikla, keď Sima potrebovala šaty na jedno vystúpenie. „Kým neprišla k nám do ateliéru, nepoznala som ju. Postupne sme však nadviazali spoluprácu, z čoho sa veľmi teším.“ Jaroslava tvorila už aj pre ďalšie speváčky, napríklad pre Máriu Čírovú, Silviu Šarközi či Katarínu Knechtovú.
[ad][/ad]Čaj s rumom a adrenalínom
Modelky si mladá návrhárka vyberá sama. „Každý, s kým pracujem, ma niečím zaujme. Či je to osobnosť, tón hlasu, farba vlasov.“ Aby boli zábery dokonalé, stáva sa, že tieto ženy si musia prejsť aj ťažšími poveternostnými podmienkami. „Čaj s rumom to istí,“ smeje sa. „Fotíme aj v zime, aj v blate a mali sme už aj fotenie, z ktorého modelka aj fotograf odišli celí doštípaní komármi.“
V nepriaznivom počasí to však nikdy netrvá dlho. „Najhoršie je prezliekanie z jedných šiat do druhých v zime. Už keď sa fotí, máte v sebe chvíľu adrenalín, ktorý vás hreje. Je to však aj o nastavení človeka, ako sa k zime postaví.“
Každý jej model je individuálny aj z hľadiska času na spracovanie. Napríklad plesovú róbu šije viac ako šesť hodín a ručne vyšíva minimálne desať hodín. Kvalita vecí je totiž to, na čom si zakladá. Nikdy nebola nákupnou maniačkou a zástankyňou fast fashion. „Na základnej škole som mala dvoje nohavice, dve mikiny a jedny topánky na celý rok.“
Hovorí, že najviac vecí v skrini sú jej vlastné modely. V budúcnosti by si chcela vybudovať nový ateliér, čím by vytvorila pracovné možnosti pre ľudí z okolitých dedín.
[ad2][/ad2]Foto: Maruška Jeňová Ihnátová
