Vie vypeniť, ale obdivuje Federera

Tomáš Urban sa narodil 17. septembra 1989 v Košiciach. Počas seniorskej kariéry pôsobil v Košiciach, v maďarských kluboch Tatabánya a Veszprém, v Michalovciach a v súčasnosti je hráčom Prešova. Získal dva tituly majstra Slovenska a jeden v Maďarsku. S tímom slovenskej seniorskej reprezentácie sa dvakrát zúčastnil na majstrovstvách sveta, raz na majstrovstvách Európy. 

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

„Aj keby som nehral hádzanú, tiež by som sa živil rukami. Akurát by to bolo buď v reštaurácii ako kuchár alebo v servise ako automechanik.”

Kto bol vaším športovým vzorom?

„Rado Antl. Som rád, že si s ním môžem zahrať v jednom mužstve v Prešove alebo v slovenskej reprezentácii. Keď vkročí na ihrisko, stane sa z neho obrovský srdciar, ktorý v prospech kolektívu odovzdá vždy stopercentný výkon. Spomedzi svetových športovcov uznávam tenistu Rogera Federera. Jednak za jeho skvelé výkony a aj preto, že celý jeho život nesprevádza jediný škandál.”

Na čo najviac utrácate?

„Mojou najväčšou investíciou bola kúpa auta. A veľa utrácam za elektroniku.”

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

„Volala sa Danka, ja som mal 14 a ona 18 rokov. Zoznámili nás naši spoloční kamaráti, vydržali sme spolu pár mesiacov.”

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

„Pre mňa je tou najlepšou a najkrajšou krajinou Slovensko. Mám ho celé precestované. Žijeme v krásnej a rôznorodej krajine s mnohými miestami, ktoré sa naozaj oplatí vidieť. A napríklad hádzanárske sústredenia na Štrbskom Plese budú pre mňa navždy nezabudnuteľné. Naopak, úplne zhrozený som bol z Rumunska.”

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

„Už vyše desať rokov ma všetci volajú Kuře na základe filmu Byl jednou jeden polda. Túto prezývku mi dal bývalý spoluhráč z mládežníckeho tímu Košíc Peter Pažák. Vôbec mi to neprekáža. V tom čase ten film letel, bavili sme sa na ňom.”

Ako si najlepšie oddýchnete?

„Doma na gauči pri dobrom filme. Najradšej mám drámy.”

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

„Neféroví rozhodcovia. Viem neuveriteľne vypeniť, keď vidím, ako sa niekedy snažia počas zápasu zmárniť snahu a celoživotnú drinu hráčov. Už som preto videl viackrát červenú kartu, keď som sa neudržal.”

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

„O domácnosť sa postarám, technické a kutilské práce mi nerobia problémy. A veľmi rád varím. Okrem tradičných mäsitých jedál som si už trúfol upiecť aj pagáče či pripraviť skvelé domáce pirohy. Som úplne neschopný lyžiar, skúšal som to viackrát, ale márne…”

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

„Nič by som na sebe nemenil. Vždy sa snažím správať tak, aby som nemal dôvod niečo meniť alebo si niečo vyčítať. Za môj zlozvyk považujem, že občas zabudnem na meniny alebo narodeniny mojich blízkych a známych. Niektoré najdôležitejšie dátumy si plánujem dať aj vytetovať, aby mi nemohli vyfučať z hlavy.”

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

„Herec Leonardo di Caprio. Neviem, či existuje film, v ktorom hrá a nepáčil by sa mi.”

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

„Postup zo skupiny do osemfinále majstrovstiev sveta v hádzanej v roku 2009. Zažili sme vtedy neopísateľnú eufóriu. Až si neviem predstaviť, čo sa musí diať v hlavách hráčov, ktorí sa stanú majstrami sveta… Veľké sklamanie som prežil vlani v semifinále Final Four SEHA ligy, keď som nedal obe sedmičky v rozstrele proti bieloruskému Brestu a my sme s Prešovom preto nepostúpili do finále. Pritom samotný zápas až do tohto nešťastného momentu mi vyšiel perfektne, veľmi sa mi v ňom darilo.”

Foto: TASR