Získal prácu snov – ukáže tisíckam ľudí svet

Spoločnosť Sygic koncom mája vyhlásila výberové konanie na pozíciu Sygic Traveler, ktorej náplňou je cestovať a sprostredkovať to najlepšie z celého sveta pomocou 360° videí a fotografi í. Spomedzi 400 uchádzačov sa to podarilo mladému Košičanovi. Michal Gálik tak pootvorí brány do virtuálnej reality tisícom ľudí po celom svete. Cestovanie má jednoducho v krvi a ako skúsený dokumentarista už precestoval viaceré nezvyčajné destinácie. Pozoroval horské gorily v Kongu, poukázal na globálny problém s palmovými plantážami v Borneu, v Kamerune ho napadli Pygmejovia. Filmár a cestovateľ ochotne poskytol rozhovor nášmu denníku.

Ako ste sa dostali k točeniu filmov, má na tom zásluhu aj to čo ste vyštudovali?

Určite to súvisí s mojím štúdiom biológie a zoológie, ktorej som sa vždy rád venoval. No počas môjho štúdia mi chýbalo niečo umelecké, kreatívne. Rád som fotil, točil, a tak som sa snažil prepojiť vedu a filmovanie. Mal som veľké šťastie, že hneď na začiatku som spoznal kamaráta Stanislava Lhotu, ktorý žil niekoľko rokov na Borneu. Dohodli sme sa, že spolu natočíme film o ochrane prírody v tejto krajine, z čoho vznikol dokument Zelená púšť. Táto spolupráca ma nakopla, a aj vďaka nej pokračujem ďalej v dokumentaristike. Aj touto formou som chcel svojím spôsobom aplikovať moje doterajšie poznatky v praxi.

Zelená púšť vyvolala na Slovensku a v Čechách veľké ohlasy. Film poukázal na veľký environmentálny problém s palmovým olejom a na našu globálnu zodpovednosť. Čakali ste takéto ohlasy?

Tým, že som nemal veľa skúseností, a ako študent ani peňazí, film mal nízky rozpočet. Bola to pre mňa osobná výzva, či dokážem spracovať tému do dokumentárneho filmu. Požičal som si peniaze na letenku na Borneo a vycestoval za Stanom. Uviedol ma do tejto problematiky a spolu sme prešli lokality, ktoré boli najviac zdevastované zakladaním palmových plantáží. O tomto environmentálnom probléme sa u nás netušilo. A aj vďaka tomuto filmu sa podarilo problematiku priblížiť slovenskej a českej verejnosti. Aj keď nebol technicky najlepšie spracovaný, myšlienka mala veľký dosah. Počas strihania som bol veľmi skeptický, či verejnosť bude táto téma zaujímať, predsa len je to ďaleká krajina. Bol som však milo prekvapený, že naša spoločnosť nie je až tak ľahostajná.

Palmová plantáž v Indonézii

Precestovali ste rôzne africké krajiny ako Uganda, Rwanda či Kongo. V týchto krajinách žijú horské gorily, ktoré ste sledovali a natáčali. Čo vás na nich fascinuje a prečo ste si vybrali práve Kongo?

Mal som možnosť vidieť rôzne druhy afrických zvierat, no vždy som túžil vidieť horské gorily. Je to veľké majestátne zviera, ale zároveň veľmi bojazlivé a ľudské. Mal som pocit, že sa pozerám do ľudských očí. Za ich pohľadom sa však skrýva smutný príbeh. Kedysi ich boli tisíce a dnes stoja na pokraji vyhynutia. Pre mňa to bolo neskutočný zážitok vidieť jednu rodinu z posledných 800 goríl na našej planéte. Na Kongu ma lákalo dobrodružstvo a nebezpečenstvo, keďže sa nachádza uprostred vojnovej oblasti. Počul som rôzne príbehy o detských armádach, znásilňovaní a pytliačení práve v oblasti Severného Kivu, kam som za týmito zvieratami šiel. Musel som si zaplatiť ozbrojené komando, ktoré ma sprevádzalo na ceste za gorilami, keďže tam stále pôsobia rôzne militantné skupiny a streľba je na dennom poriadku.

Ak sa chcel bezpečne dostať k horským gorilám v Kongu, musel si zaplatiť ozbrojené komando.

K dobrodružnému cestovaniu patria aj nebezpečné zážitky. Kedy ste sa najviac báli?

Najextrémnejšie zážitky som prežil asi v Kamerune, kde som natáčal dokument Muž, ktorý sadí stromy. Tam som sa stretol s kmeňom Pygmejov. Hneď mi napadlo doniesť fľašu alkoholu tak, ako je u nás zvykom. V tejto krajine však kúpite buď malé sáčky alebo bandasky s alkoholom. Ja som kúpil 5-litrovú bandasku s džinom. Chcel som sa s nimi skamarátiť a trošku uvoľniť atmosféru, ale to sa mi nevyplatilo. Pygmeji to všetko vypili a rozhodli sa, že ma vezmú do lesa ukázať mi ich typické obydlie a pasce na zvieratá. Boli opití a veľmi racionálne už nerozmýšľali. Jeden z nich dostal skrat, asi sa mu zapáčil môj foťák a zozadu ma napadol mačetou. Druhý Pygmej sa ku mne približoval s kopijou v ruke, kým som ležal zranený na zemi. Mal som tam ešte jedného Kamerunca, ktorý mi pomohol s nimi komunikovať a podarilo sa nám ich spacifikovať. Bola to síce len stotina sekundy, ale mal som obrovský strach. Rýchlo som si zaškrtil poranenú ruku a šiel som do nemocnice ju zašiť.

Sú aj miesta, kam sa vraciate?

Zakaždým hovorím, že sa niekde vrátim. Svet je však pre mňa tak veľký, že ma núti objavovať nové krajiny. Veľmi sa mi páči Uganda. Je to nádherná krajina s priateľskými ľuďmi, je lacná, a sú tam krásne národné parky. Premýšľal som, že si tam možno raz postavím domček, kde by som sa rád vracal.

Kto je vaším cestovateľským vzorom?

Tých je určite viac, pretože človek neustále potrebuje naberať motiváciu. No na začiatku mojej dokumentárnej dráhy ma najviac inšpiroval Pavol Barabáš.

Existuje lokalita, ktorú ste ešte nenavštívili a je vašim snom?

Chcel by som navštíviť Amazónsky prales, Stredoafrickú republiku, Papua-Novú Guineu, deltu rieky Okavango. Sú to také pokladnice biodiverzity na svete, ktoré ma veľmi lákajú.

Ako ste sa v tom celom kolobehu svojich ciest dozvedeli o pracovnej ponuke pre cestovateľskú platformu Sygic? Ako prebiehala súťaž?

V tom čase som bol v Ugande, cestoval som bicyklom. Nemal som veľmi možnosť pripojenia na internet, no vždy, keď som si otvoril správy od kamarátov či rodiny, všetci mi písali – Michal, toto je práca pre teba, toto si musíš pozrieť. Nejako som to neriešil, no keď mi napísal už ôsmy človek, tak som si povedal, že to musím skúsiť.

Prvé kolo pozostávalo z osobnej video vizitky a ukážky svojej tvorby. V ďalšom kole bolo dôležité zostaviť itinerár dvojtýždňovej cesty po severnej Európe. Na finálnom pohovore v Bratislave som do ruky dostal 360° kameru a vyslali ma do Viedne. Natočil som krátke video, na základe ktorého posúdili víťaza. Podarilo sa mi to spomedzi 400 uchádzačov.

Ako sa vám pracovalo s 360° kamerou, ktorá v súčasnosti patrí medzi najnovšie technologické prostriedky?

Bola to pre mňa nová skúsenosť, keďže vo Viedni som s ňou pracoval prvýkrát. Klasická kamera zobrazuje výsek reality, 360° však točí celé vizuálne pole. Vďaka tomu sa dá skvelo vystihnúť atmosféra snímaného miesta. Divákovi sa tieto zábery virtuálnej reality zobrazia v okuliaroch, môže sa pohybovať a obzerať okolo seba. To vyvoláva pocit, akoby sa fyzicky na mieste aj nachádzal.

Už viete kde všade vycestujete a ktorú destináciu budete objavovať ako prvú?

Budú to turisticky najatraktívnejšie mestá celého sveta. Začneme v južnej Európe, v súčasnosti už zostavujeme itinerár. Nasledovať bude Severná Amerika, Austrália, juhovýchodná Ázia až po Južnú Ameriku. Veľmi sa teším, že tieto miesta uvidím, a zároveň ich budem môcť aj sprostredkovať ľudom po celom svete.

Doteraz ste cestovali po nezvyčajných neobjavených lokalitách, teraz sa vyberiete do komerčnejších miest. Ako vnímate tento rozdiel?

Mám rád cestovanie so všetkým, čo k tomu patrí. Doteraz som cestoval hlavne po tropických krajinách, keď ešte mám na to odvahu liezť do Konga a podobne. Komerčnejšie destinácie som si nechával na neskôr, keď už ma tá odvaha prejde.

Máte v pláne urobiť aj nejaké zábery v Košiciach?

Určite to mám v pláne zrealizovať. Košice sú nádherné mesto, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku. Začal by som hlavnými bodmi ako Dóm sv. Alžbety, Vyhliadková veža, Námestie Maratónu mieru. No zachytiť by som chcel aj atmosféru Košíc, napríklad na koncerte v Tabačke či Koloseu. Chcel by som ponúknuť divákovi tú všehochuť, históriu, ale aj atmosféru a kultúru mesta.

Ako vyzerá vaše vysnívané miesto?

Predstavujem si chatrč niekde v trópoch, kde je prales a jazero, kam by som mohol chodiť na ryby. Miesto, kde neexistuje čas, nie je elektrina a žiadne technologické vymoženosti. To by som si potom rád splnil v Ugande, kam by som sa chcel vrátiť.

Michal Gálik

• Narodil sa v Košiciach a má 26 rokov.
• Vyštudoval ekológiu a etológiu živočíchov na prírodovedeckej fakulte na Karlovej Univerzite v Prahe.
• Fascinácia prírodou a zvieratami ho priviedla k natočeniu dokumentárnych filmov, v ktorých poukazuje na globálne ekologické problémy.
• Svojimi cestovateľskými reportážami prispieva aj do relácie Objektiv Českej televízie.
• Filmy: Zelená púšť (2011) Muž, ktorý sadí stromy (2012) Záchrana loskutáka z Niasu (2014) Na krídlach divokých koní (2015)

Monika Kacejová
Foto a video: archív mg