Zo všetkého vykorčuľuje
Narodil sa 15. januára 1975 v Prešove
- Je ženatý a má dvoch synov – trinásťročného Martina a desaťročného Maxima
- Kapitán HC Košice pôsobil počas bohatej kariéry v zámorskej NHL (Pittsburgh a Los Angels), v Česku v Litvínove, Vsetíne, Pardubiciach, vo Švédsku v Rögle BK, vo fínskej Hämeenlinne, v Rusku hral za Lokomotiv Jaroslavľ, CSKA Moskva a Metallurg Magnitogorsk, Dynamo Moskva
- Je rekordérom v počte štartov za Slovensko, za ktoré odohral 162 zápasov v priebehu rokov 2000 až 2011
- Slovensko reprezentoval na deviatich MS za sebou – MS 2000 (striebro), MS 2002 (zlato), 2003 (bronz)
Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
„Profesionálnu kariéru som štartoval pred vyše dvadsiatimi rokmi. Ale keď sa vrátim k tomu, čo bolo predtým, tak v škole som mal dobré výsledky. Prijali ma aj na vysokú školu ekonomickú, nebyť hokeja, iste by som študoval. Ťažko povedať, kde by som sa uplatnil. Ale myslím, že by som sa nestratil.“
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Štrbi, čo je odvodené od priezviska. Takto ma prezývali od detstva až doteraz.“
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
„Posledné roky čítam motivačné knihy od viacerých autorov. Najradšej mám slovenskú skupinu IMT Smile a amerického herca Willa Smitha.“
Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste zabudli?
„Veľmi rád sa vraciam k víťazstvám spojeným s majstrovskými titulmi. Trebárs, keď som sa stal majstrom Ruska a v predĺžení dal zlatý gól alebo keď som získal extraligový titul v Česku. V pamäti ostanú zlaté okamihy z Göteborgu, keď sme sa stali svetovými šampiónmi. Každému by som prial, aby zažil takéto chvíle. Najväčším sklamaním bola moja posledná olympiáda v Kanade. V zápase o bronz sme nad Fínskom vyhrávali 3:1 a poslednú tretinu prehrali nemysliteľne 0:4. S týmto momentom sa dodnes neviem vyrovnať. Olympijskú medailu by som vymenil za čokoľvek v mojej športovej kariére.“
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
„Stále sa snažím robiť veci správne. Neviem, v čom som neschopný, ale podľa mňa som človek, ktorý si vie v živote poradiť v každej situácii. Ešte aj práce okolo domu ma bavia, som taký malý kutil. Dokážem všetko vybaviť. Rodičia ma odmalička viedli k samostatnosti, aby som stále zo všetkého vykorčuľoval, vyriešil to, čo treba.“
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
„Mám rád cestoviny, trebárs špagety. A úplne najradšej zo všetkého tekutého si dám čistú vodu.“
Na čo najviac utrácate?
„Peniaze len tak neutrácam. Žijem ako mnohí ľudia, ktorí majú svoju rodinu. Máme s manželkou dve deti, im sa venujeme. Určite nie som márnotratný človek.“
Martin Štrbák s rodinou po zisku titulu v Košiciach. foto: archív M.Š.
Pamätáte si na vašu prvú lásku?
„Akoby nie, veď s ňou dodnes žijem, prvá láska sa stala mojou manželkou.“
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
„Som dosť tvrdohlavý. Čo si zaumienim, to musí byť. Niekedy mi to moja pani vyčíta. Mám to však v povahe. Ale dá sa na tom sčasti pracovať, robiť kompromisy.“
Ako si najlepšie oddýchnete?
„S rodinou sme väčšinou v Košiciach, ja mám hokej, chlapci školu a hokej, takže sa zastavíme až večer. Ak máme aspoň pol dňa voľna, odbehneme si do Prešova, kde máme dom. Tam zakúrim v kozube a spočinieme. To je taká oáza pokoja.”
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
„V mojom veku už prakticky nič. Do vývrtky sa dostanem málokedy, snažím sa vždy a všade ovládať, je jedno, či ide o šport alebo o súkromie. Ak ide o hokej, stále si poviem, je to iba šport. Sú veci, ktoré človek neovplyvní. Zbytočné je potom sa rozčuľovať a ničiť si vlastné zdravie.“
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
„Veľa času som strávil v Rusku, bol som v Kanade, Amerike, mám precestovanú Európu. Páčilo sa mi vo Švédsku. No v posledných rokoch mi úplne najviac ulahodili Spojené arabské emiráty, do Dubaja chodím dosť často. Je tam pokoj, teplo, more a všetko, čo potrebujem. Nie je krajina, kam by som sa už nevrátil. Nikde som nemal negatívnu skúsenosť, dokonca aj v ďalekých ruských mestách to boli pekné chvíle, bol som tam spokojný a šťastný.“
Kto bol vaším športovým vzorom?
„Nikdy som nemal vzor. Bol som taký samorast, nikto ma nepobláznil. Aj keď som sledoval iných hráčov, na každom sa mi páčilo niečo iné.“
foto: Ivan Fleischer
