Generálny prokurátor kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Žilinka pripomenul, že cieľom tohto návrhu zákona je podľa navrhovateľa okrem iného aj reakcia na existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov, ktorý vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov, ktoré nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi. Podľa navrhovateľa je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov len urýchleným nadobudnutím účinnosti zákona. „Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je zrejmé, v čom konkrétne v ostatnom čase dochádzalo k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov či dokonca k zásahom do ich ľudskej dôstojnosti, návrh zákona neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo zmenu spôsobu ochrany a posilnenie či zvýšenie efektivity ochrany obetí trestných činov,“ upozornil Žilinka.
Návrh zákona podľa neho predpokladá len prevzatie agendy odškodňovania obetí trestných činov od rezortu spravodlivosti, nie výkon komplexnej ochrany obetí trestných činov prostredníctvom nového úradu. To budú totiž aj naďalej poskytovať príslušné orgány a subjekty, čo je podľa slov generálneho prokurátora dané práve povahou agendy ochrany obetí. V tomto kontexte tak podľa neho názov návrhu zákona nezodpovedá obsahu činnosti úradu. „Pokiaľ ide o obete trestných činov, v podstate pôjde o úrad na odškodňovanie obetí trestných činov,“ uviedol Žilinka. Súčasne je podľa neho legitímnou otázkou, či má odškodňovanie obetí trestných činov vôbec prienik s agendou ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „A to tým skôr, ak uvážime, že zákon o obetiach trestných činov predpokladá len odškodňovanie obetí násilných trestných činov,“ uzavrel Žilinka.
(SITA,kv)Glinka
Odporúčané články
Vyhlásil to predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v reakcii na absenciu Slovenska na samite tzv. koalície ochotných v Paríži.
Prezident SR Peter Pellegrini sa v roku 2025 zaoberal viac ako stovkou zákonov, ktoré schválili poslanci Národnej rady SR počas parlamentných schôdzí. Ako informovala kancelária hlavy štátu, v rámci parlamentom schválených legislatívnych návrhov podpísal 107 zákonov, vrátane zákonu o štátnom rozpočte na rok 2026.
Nedovoľme politike prerastať do našich životov v takom rozmere, ako sa to deje v súčasnosti. V novoročnom príhovore takto vyzval prezident Peter Pellegrini. Pripomenul pritom, že politika sa na Slovensku stala takým rozdeľujúcim prvkom, že už priamo zasiahla do rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku.
